V najbližších mesiacoch bude pokračovať silný rast zamestnanosti, konštatuje IFP

0 431
Ilustračné foto. TASR - Radovan Stoklasa

BRATISLAVA – Slovenská ekonomika zaznamenala vlani silný rast zamestnanosti, a to aj napriek relatívne miernemu ekonomickému rastu. Robustný rast zamestnanosti by mal pokračovať aj v najbližších mesiacoch.

„Z pohľadu krátkodobej prognózy predpovedajú modely kvartálne rasty zamestnanosti na úrovni 0,4 % až 0,5 % v prvom a druhom kvartáli 2015,“ konštatuje vo svojej aktuálnej analýze Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.

V konzervatívnom scenári inštitút očakáva kvartálne rasty zamestnanosti na úrovni 0,2 % až 0,3 %. V najbližších mesiacoch by mala rásť zamestnanosť na Slovensku vďaka rastu domácej spotreby, ale najmä vďaka rastu hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré má po kríze podľa IFP silnejší vplyv na zamestnanosť.

Prognóza IFP z februára tohto roka pritom počítala s kvartálnymi rastami zamestnanosti iba na úrovni 0,1 %.„Možné pozitívne prekvapenia naznačujú aj mesačné štatistiky zamestnanosti vo vybraných odvetviach za prvé dva mesiace tohto roka, ako aj štatistiky ústredia práce o miere nezamestnanosti a voľných pracovných miestach za celý prvý kvartál,“ doplnil IFP.

Rast zamestnanosti v minulom roku bol založený na troch pilieroch, a to na nízkokvalifikovaných službách, priemysle a verejnom sektore. „Každá z týchto troch častí ekonomiky prispela k celkovému rastu zamestnanosti približne tretinou,“ vyčíslil IFP.

Ako ďalej vyplýva z analýzy, po kríze prišlo ku štruktúrnemu zlomu vo vzťahu medzi ekonomickým rastom a zamestnanosťou. Medzi ekonómami bolo zaužívané pravidlo, že na rast zamestnanosti je potrebný aspoň 3-% rast ekonomiky. V posledných rokoch sa však ukázalo, že zamestnanosť rastie aj pri nižších prírastkoch HDP.„Na udržanie zamestnanosti už postačuje namiesto 3-% rastu HDP iba 1,5-% rast,“ skonštatoval IFP.

Na pozitívny vývoj zamestnanosti pritom majú vplyv aj výdavky vlády a domácností. Negatívne na zamestnanosť vplýva rast globálnej neistoty, zmeny v odpracovaných hodinách, ale aj mzdy. „V ekonomickej realite sa rozhodnutia podnikateľov o dopyte po práci a mzdové vyjednávania dejú súbežne. Pri cieli maximalizovať svoj zisk tak prirodzene zrýchlenie rastu miezd vytláča dopyt po práci a naopak,“ dodal IFP.

Zdroj: TASR

Foto: TASR – Radovan Stoklasa