V mäsopriemysle chýbajú pracovné sily, zamestnávajú ľudí zo zahraničia

0 465
Foto: TASR - Oliver Ondráš

Akútny nedostatok pracovnej sily v jednom z najväčších slovenských mäsokombinátov – Púchovskom mäsovom priemysle (PMP), a. s., rieši vedenie spoločnosti aj zamestnávaním pracovníkov zo zahraničia. Momentálne ich pracuje v podniku 40. Dvadsaťpäť Rumunov, osem Srbov a Chorvátov, šesť Vietnamcov a jeden Tunisan pracujú najmä na pozíciách pomocných zamestnancov.

Ako pre TASR povedal majiteľ púchovského mäsokombinátu Anton Fabuš, vo firme nerozlišujú, či je zamestnanec zo zahraničia, alebo domáci. „Vždy je to o danom človeku, či má záujem naučiť sa nové veci a napredovať, alebo to po pár dňoch, ľudovo povedané, zabalí. Pri zamestnancoch z Rumunska, Srbka alebo Chorvátska sú problémy minimálne. Nemajú ani jazykové problémy, keďže sú to ľudia, ktorí pochádzajú zo slovenskej komunity v danej krajine,“ priblížil Fabuš s tým, že zahraničným pracovníkom poskytujú bezplatné ubytovanie, dvakrát denne teplú stravu a rovnako bezplatnú starostlivosť o pracovné oblečenie (výmena, pranie a podobne). Vo firme tiež majú pre všetkých zamestnancov raz do týždňa k dispozícii fyzioterapeuta.

Ako dodal, s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily bojujú v spoločnosti už niekoľko rokov, podnikajú rôzne kroky, spolupracujú s úradom práce, ľudí hľadajú prostredníctvom inzercie i pracovných portálov. „Krokov je mnoho, schopných a pracovitých ľudí málo. Ak sa nám podarí vybrať jedného zamestnanca z 50 uchádzačov, sme majstri. Pred pár rokmi som v médiách vyhlásil, že zamestnám 100 ľudí. Z celého Slovenska ich prišlo približne 150, z toho reálne nastúpilo do práce 13 uchádzačov. Do roka tu nepracoval ani jeden z nich. Dnes máme 70 percent zamestnancov, ktorí tu pracujú viac ako štyri roky, a ich vekový priemer je 36,2 roka,“ doplnil majiteľ púchovského mäsokombinátu.

Alarmujúcim je podľa neho aj fakt, že slovenské stredné odborné školy nemajú žiadne reálne ponuky pre mäsopriemysel. Pred tromi rokmi sa firme podarilo v spolupráci so Strednou odbornou školou obchodu a služieb v Púchove otvoriť učebný odbor mäsiar. Dnes majú troch tretiakov, ale žiadnych prvákov a druhákov. „Jednoducho mladí ľudia a asi ani ich rodičia nemajú záujem o toto remeslo. Dnes na Slovensku neexistuje rovnováha medzi remeselnými a humanitnými odbormi. Je síce pekné, že v každom okresnom meste je obchodná akadémia alebo škola s podobným zameraním, ale títo študenti sú pre prax nepoužiteľní,“ skonštatoval Fabuš.

Púchovský mäsový priemysel zabezpečuje odborné praktické vzdelávanie, do duálneho vzdelávania sa však pre nezáujem študentov nezapojil. Nie sú nasledovníci súčasných, ktorí tento rok ukončia štúdium. „Tu je namieste otázka – čo ďalej s mäsiarskym remeslom? Koľko je na Slovensku škôl s týmto zameraním, ktoré budú reálne aj v budúcom školskom roku vyučovať tento odbor? Ak by sa nám aj v budúcom školskom roku podarilo znovu otvoriť učebný odbor mäsiar, ďalších vyučených mäsiarov budeme mať až v roku 2020,“ zdôraznil.

Aby sa nepriaznivá situácia s nedostatkom pracovných síl zlepšila, musia si podľa neho v prvom rade zriaďovatelia škôl urobiť audit, aké firmy sa v ich kraji nachádzajú, aké sú personálne potreby týchto firiem a hlavne komunikovať s firmami. „Máme vynikajúcu spoluprácu so Strednou odbornou školou obchodu a služieb v Púchove. Pravidelne im pomáhame pri rôznych akciách, kde sa majú možnosť žiaci deviatych ročníkov a ich rodičia dozvedieť všetko o tomto učebnom odbore. Neviem, či ešte niektorý mäsospracujúci závod na Slovensku vyvinul takéto úsilie pri učňovskom školstve a pre oživenie mäsiarskeho remesla,“ uzavrel Fabuš.