Uchádzači často reagujú na pracovné ponuky chybne alebo neadekvátne

0 442
Ilustračné foto. FOTO TASR/AP

Uchádzači reagujú na pracovné ponuky chybne alebo neadekvátne, a to až tri štvrtiny z nich. Nedokážu sa orientovať v inzerátoch, ani správne napísať motivačný list či životopis. Vopred tak v očiach potenciálneho zamestnávateľa strácajú body.

BRATISLAVA – Úroveň schopnosti správne reagovať na pracovnú ponuku kolíše v závislosti od pracovnej pozície i regiónu. „V prípade špecialistov nezodpovedá požadovaným kritériám tretina zasielaných pracovných profilov. V prípade absolventov škôl je to už viac ako 70 percent neadekvátnych odpovedí na pracovné ponuky,“ hovorí Ivana Vačoková z personálnej agentúry Adecco Slovakia.

Mnohé pojmy v ponukách sú pre absolventov abstraktné a doteraz sa nestretli s ich praktickým významom. Z logických dôvodov preto nevedia, čo si majú pod ponukou presne predstaviť a životopisy posielajú aj „naslepo“. Po určitej praxi sa vďaka skúsenostiam reaguje na ponuky jednoduchšie.

„Percento zle koncipovaných žiadostí o prácu je vyššie v regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti. V týchto lokalitách na každú pracovnú ponuku prichádza oveľa viac reakcií. Ľudia sa snažia zamestnať za každú cenu a reagujú aj na ponuky, pre ktoré nespĺňajú kritériá. Špecifickú skupinu tvoria miesta, kde sa nevyžaduje znalosť cudzieho jazyka, a tých je dnes skutočne minimum. Akonáhle sa objaví takáto pozícia, reakcií prichádza veľmi veľa, bez ohľadu na to, či spĺňajú požiadavky zamestnávateľa alebo nie,“ konštatuje Vačoková.

Úroveň znalosti cudzieho jazyka je tiež najčastejším zavádzajúcim údajom, kde uchádzači napriek deklarovaným schopnostiam nevedia viesť ani bežný rozhovor. Životopisy často obsahujú nerelevantné pracovné skúsenosti a dokonca aj nefunkčné kontaktné údaje. Uchádzači o prácu prehliadajú lokalitu, kde je pracovné miesto a podceňujú požadované zručnosti a vedomosti. Sami sa tak vystavujú neustálemu odmietaniu, čo im prináša frustráciu a znižuje ich sebadôveru.

 

TASR

FOTO: TASR/AP