ŠÚSR: V Trnavskom kraji ubudli živnostníci

0 443
Ilustračné foto. TASR - František Iván

TRNAVA – K polovici tohto roka bolo v Trnavskom kraji evidovaných 38.477 fyzických osôb – podnikateľov. V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2014 ich počet klesol o 972, čiže o 2,5 %. Najviac ich malo sídlo v okrese Dunajská Streda (spolu 9804, čo je 25,5 %).

Ďalej nasledovali okresy Trnava (22,5 %), Galanta (18,5 %), Piešťany (10,7 %), Senica (9,3 %), Skalica (7,1 %) a najnižší podiel fyzických osôb bol v okrese Hlohovec (6,4 %). Podnikali v stavebníctve (25 %), vo veľkoobchode a maloobchode (19,4 %), v priemyselnej výrobe (12,2 %) a v odborných, vedeckých a technických činnostiach (11 %). TASR o tom informovala Alena Vadovičová z trnavského pracoviska Štatistického úradu SR.

Medzi podnikateľmi mali najväčšie zastúpenie živnostníci (91,8 %, čo je 35.339). Ich počet sa medziročne znížil vo všetkých okresoch kraja, spolu o 1164, čo predstavuje pokles o 3,2 %. Fyzických osôb podnikajúcich v slobodných povolaniach bolo registrovaných 2218 (medziročne je to o 169 viac) a samostatne hospodáriacich roľníkov 920 (medziročne o 23 viac).

„V registri organizácií bolo 23.324 právnických osôb, medziročne je to o 392 viac. Z tohto počtu bolo 17.776 (76,2 %) podnikov zameraných na tvorbu zisku. Najviac ziskových podnikov bolo registrovaných v okrese Dunajská Streda (4582, 25,8 %). Ďalej nasledovali okresy Trnava (25,4 %), Galanta (15,1 %), Piešťany (13,7 %), Senica (7,8 %), Skalica (7,2 %) a najnižší podiel bol v okrese Hlohovec (5 %),“ uviedla Vadovičová. Prevažovali spoločnosti s ručením obmedzeným (91,2 %). Fyzické osoby zapísané v obchodnom registri sa podieľali 3 %, akciové spoločnosti 2 % a družstvá 1,2 %. Podľa druhu vlastníctva tvorili podniky v súkromnom sektore 99,6 %, zvyšné podniky boli vo verejnom sektore. Zahraničnú kapitálovú účasť malo 2444 podnikov (13,7 %) a medzinárodné vlastníctvo 765 podnikov (4,3 %).

V štruktúre podnikov podľa prevažujúcej ekonomickej činnosti prevládali podnikateľské aktivity v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (24,4 %). Ďalej nasledovali odborné, vedecké a technické činnosti (13,2 %), priemyselná výroba (10,1 %) a stavebníctvo (9,5 %).