Štátni zamestnanci nemajú dostatočné vzdelanie na prácu s cudzincami

0 504
Ilustračné foto, TASR/AP
Cudzinci sa na Slovensku často stretávajú s nepripravenosťou štátnych zamestnancov. Vyplýva to z výpovedí respondentov, ktorých oslovila TASR.

Osobné skúsenosti s nepripravenosťou zamestnancov štátnej správy má vietnamská kultúrna mediátorka Huong Gašparovská, ktorá žije na Slovensku už 25 rokov. „Vo všeobecnosti štátna správa má veľmi obmedzené finančné prostriedky na zamestnancov, takže väčšinou pracujú pri okienkach ľudia, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie. Podávajú nám nesprávne informácie, skreslené. Preto si cením činnosť Migračného informačného centra, ktoré organizuje semináre pre zamestnancov štátnej správy, ktorí priamo prichádzajú do kontaktu s cudzincami,“uviedla Gašparovská.

Zuzana Vatráľová, vedúca Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku by ocenila, ak by školenia pre pracovníkov štátnej správy pokračovali kontinuálne. „Mali sme sériu scitlivovacích tréningov a školení pre pracovníkov štátnej správy, ktorí prichádzajú priamo do kontaktu s cudzincami a chystáme ďalšiu. Ak sa na to podarí nájsť financie,“ povedala na tlačovej konferencii pri príležitosti 10. výročia založenia Migračného informačného centra.

Centrum zameriava multikultúrne vzdelávanie predovšetkým na to, ako pristupovať k cudzincovi, ktorý príde na Slovensko. „Ako zvýšiť hlas alebo nezvýšiť hlas, na koho môže pôsobiť zvyšovanie hlasu veľmi agresívne a môže to pochopiť inak, než tomu rozumieme my. Musím povedať, že spätnú väzbu sme mali výbornú. Pracovníkom sme nehovorili, ako majú robiť svoju prácu, skôr ako majú k tým ľuďom pristupovať aj vo svojom vlastnom záujme,“uviedla vedúca. Podľa Vatráľovej slov Slovensko je krajina, kde okrem Bratislavy je minimálna skúsenosť s cudzincami.

Vietnamská komunita je podľa mediátorky veľmi uzavretá, s pracovníkmi centra sa spočiatku báli spolupracovať. „Ja som záruka dôveryhodnosti, že tie biele ženy im nebudú robiť zle,“ hovorí s úsmevom.

„Pre cudzincov vôbec platia veľmi prísne pravidlá pre pobyt. Musia mať pas, kvázi cudzinecký občiansky preukaz a papier o finančnom zabezpečení. Na polícii im bolo povedané, že je potrebné mať výpis z banky. Stalo sa však, že človek mal peniaze v hotovosti, nestihol si ich uložiť do banky a vypýtať si výpis. Preto ho cudzinecká polícia vyhostila. Tak sme to riešili s právničkami. Viete, Vietnamci, keď obchodujú, nepotrebujú mať peniaze v banke. Oni ich fyzicky majú so sebou,“ rozprávala o svojich skúsenostiach Gašparovská. Hnevala sa na to, keď jej klientom pracovníčka z úradu práce nechcela dať pracovné povolenie s vysvetlením, že evidujú veľa nezamestnaných Slovákov v danom odbore.

Afganec Mohammad Azim Farhadi prišiel na Slovensko v decembri 1997. Ako sám priznáva, vtedy bolo cudzincov na Slovensku málo. Navyše jeho prípad sa líšil od mnohých súčasných aj v tom, že prišiel na Slovensko z vlastnej vôle. „Celkové podmienky prijatia sa vo svete zmenili, no na Slovensku sa zmenili dvojnásobne. Povedal by som, že to nie je krátkodobý problém Slovenska. Bohužiaľ, spoločnosť sa pomaly radikalizuje,“ povedal Azim Farhadi.

Slovenka Erika Pravomila Pohánková, ktorá žila sedem rokov v thajskom pralese, pomáha cudzincom na Slovensku. Venuje sa konkrétne thajskej komunite. V pralese pomáhala deťom a ženám. Jazyk vôbec neovládala, pôvodne išla do Malajzie. Jedného dňa prišla polícia a všetkých obyvateľov z lesa vyhnala za účelom výrubu vzácnych stromov. Vtedy si povedala, že ak už nemôže žiť tam, tak sa vráti na Slovensko. Odvtedy uplynuli dva roky. V súčasnosti pracuje ako kultúrna mediátorka, napríklad zadarmo pomáha s prekladmi.

Podľa jej slov Thajčania neveria nielen pracovníkom migračného centra, ale Slovákom ako takým. „Thajčania neveria Slovákom, pretože majú zlé skúsenosti s vlastnými zamestnávateľmi. Akonáhle odídu skôr, ako ubehnú dva roky, musia zaplatiť 3000 eur, tým pádom si myslia, že všetci Slováci ich využívajú. Ale postupne začínajú chápať, že ostatní ľudia nie sú takí istí ako zamestnávatelia,“ uviedla.

Vychytené sú thajské masáže, ktoré si však Slováci často zamieňajú s prostitúciou. „Stretávame sa s tým, že väčšinou si myslia, že všetky Thajčanky robia prostitúciu. Toto je najväčší problém, s ktorým tie dievčatá zápasia. Alebo ak idú zákazníci do masážneho centra, tak hneď chcú takúto službu. Thajčanky väčšinou povedia nie. Niektoré dievčatá sú veľmi smutné, pretože s týmto sa stretávajú každý deň,“ povedala kultúrna mediátorka. Radila im, aby si našli inú prácu.

Podľa Pohánkovej je potrebné poslať každého človeka s predsudkami do cudzej krajiny, aby sa na vlastnej koži stretol s inou kultúrou. „Keby som sa narodila v Afrike, tak rozmýšľam tak, keby som sa narodila v Číne, tak rozmýšľam zase tak. Jednoducho nie je treba mať predsudky. Ide o vnútorný charakter toho človeka. Tak isto ako Slováci aj cudzinci majú dobrý aj zlý charakter,“ dodala.