Sociálna poisťovňa chce zmeny zavedenia zúčtovania sociálnych odvodov

0 203

Sociálna poisťovňa (SP) nesúhlasí s tým, aby sa na Slovensku zaviedlo ročné zúčtovanie sociálnych odvodov od 1. januára budúceho roka. Navrhuje ho posunúť až o dva roky, teda aby začalo fungovať od 1. januára 2021. Tento návrh je súčasťou viacerých zásadných pripomienok, ktoré má SP k novele zákona o sociálnom poistení. Celkovo bolo k právnej norme vznesených 120 pripomienok, z toho 46 bolo zásadných.

Medzirezortné pripomienkové konanie k novele sa už skončilo. Ministerstvo práce očakáva, že ročné zúčtovanie sociálnych odvodov prinesie spravodlivejšie odvodové zaťaženie práce. Viaceré subjekty vrátane SP však majú k novele výhrady. Poisťovňa navrhuje oddialiť účinnosť novely pre rozsiahle úpravy informačných systémov, ktoré si zákon vyžaduje. „Nejde len o zásadnú zmenu informačného systému jednotného výberu poistného, ale aj úpravy dávkových a podporných informačných systémov. Taktiež je potrebné analyzovať a zmeniť procesy, formuláre a tlačivá, interné postupy a metodické usmernenia, vyškoliť zamestnancov a v dostatočnom časovom predstihu informovať verejnosť,“ zdôvodňuje SP.

Poisťovňa je tiež presvedčená, že úspešná implementácia je podmienená aj pripravenosťou odvádzateľov poistného na nové postupy pri plnení odvodových povinností. „Časový priestor, ktorý bude vytvorený od predpokladaného schválenia právnej úpravy v Národnej rade SR do 1. januára 2019, v žiadnom prípade nezodpovedá potrebám implementácie v danom rozsahu,“ tvrdí poisťovňa, pričom posunutie účinnosti nie je jej jedinou výhradou.

Okrem SP mali k novele zákona z dielne rezortu práce zásadné pripomienky aj ďalšie subjekty, napríklad rezort financií, členovia tripartity z radov zástupcov zamestnancov aj zamestnávateľov, či občianske združenie Sociofórum, ako aj Platforma rodín.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR napríklad upozornila na negatívne vplyvy novely na povinne sociálne poistených zamestnancov, ale aj na zamestnávateľov. Novelou zákona sa totiž majú zrušiť tzv. vylúčiteľné obdobia. „Predkladateľ novely zákona sa nevysporiadal s negatívnymi dopadmi na povinne sociálne poistených zamestnancov a ich zamestnávateľov, ktorí po prijatí takto navrhovanej úpravy budú povinní platiť poistné na sociálne poistenie aj počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny, alebo v období, v ktorom sa im poskytuje materské a nenavrhuje žiadne primerané opatrenie, aby tieto negatívne dopady zmiernil,“ tvrdí KOZ SR. Odborári preto ako kompenzáciu navrhujú zvýšenie nemocenskej dávky.

KOZ tiež zásadne nesúhlasí so zavedením povinnosti zamestnanca platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku a nemá žiadny príjem.