Slovenskú ekonomiku ťahala spotreba domácností a zahraničný obchod

0 162
TASR/AP
Bratislava – Hlavným motorom medziročného rastu slovenskej ekonomiky bola koncom minulého roka spotreba domácností a zahraničný obchod. Zhodujú sa na tom analytici s tým, že pokles investícií zapríčinili eurofondy. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR v 4. štvrťroku 2016 vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska medziročne o 3,1 %.

„Rast slovenskej ekonomiky v závere roka príjemne prekvapil. Aj napriek silnému bázickému efektu zo záveru predchádzajúceho roka, keď HDP zdvihli finišujúce eurofondové projekty, sa dynamika medziročného rastu HDP podľa predbežných údajov ŠÚ predsa len zrýchlila z 3 % na 3,1 %,“ zhodnotil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Tempo rastu slovenskej ekonomiky sa zrýchlilo aj v medzikvartálnom porovnaní, a to z 0,7 % na 0,8 %. Za celý rok sa rast HDP spomalil z 3,8 % v roku 2015 na 3,3 % v roku 2016.

„Po letných odstávkach sa v poslednom štvrťroku opätovne naštartoval slovenský priemysel. Ten ťažil najmä z rýchlejšieho rastu extrémneho dopytu, najmä v Európe. Silnejúce exporty, ktoré ďalej zvýrazňovali prebytok zahraničného obchodu, boli pravdepodobne kľúčovým faktorom rastu slovenskej ekonomiky v závere roka,“ domnieva sa Koršňák.

Analytik J&T Banky Stanislav Pánis poukázal na to, že spotreba domácností dynamicky rástla už 12. kvartál po sebe, čo odzrkadľuje akcelerácia rastu maloobchodných tržieb v závere roka a pretrvávajúci dvojciferný rast predajov automobilov.

„Domácnostiam pomáhal ďalší pokles miery nezamestnanosti a pokračovanie rastu reálnych disponibilných príjmov v nízkoinflačnom prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami a uvoľnenými úverovými štandardmi pri spotrebiteľskej dôvere na predkrízových úrovniach,“ konštatoval Pánis.

K rastu ekonomiky mal podľa neho pozitívne prispieť aj zahraničný obchod, keď dochádza k zrýchleniu rastu na hlavných exportných trhoch SR.

„Za očakávaným poklesom investícií stojí vysoká porovnávacia báza z roku 2015, keď dochádzalo k dočerpávaniu eurofondov z predchádzajúceho rozpočtového obdobia a pomalší nábeh na to nové, čo viedlo k masívnemu poklesu verejných investícií. Zároveň aj množstvo súkromných investícií bolo naviazaných na eurofondy, ktoré neboli úplne nahradené vlastnými zdrojmi,“ vysvetlil Pánis.

Koršňák očakáva tento rok rast HDP na úrovni 3,2 %. „Slovenská ekonomika by v tomto roku mala ťažiť z reštartu investícií, verejných aj súkromných, z pokračujúceho rastu domácej spotreby reagujúcej na silný trh práce, ale aj ďalšieho oživenia európskych ekonomík a európskeho priemyslu, ktoré naznačujú aj posledné indikátory sentimentu naprieč Európou,“ uviedol.

Ekonomický rast v Európe vrátane Slovenska môžu podľa neho ohroziť najmä turbulencie na politickej scéne. Viaceré významné európske ekonomiky na čele s Nemeckom a Francúzskom totiž tento rok čakajú voľby.