SBA má výhrady voči zákonu o cezhraničnom vysielaní zamestnancov

0 277
TASR/Pavol Ďurčo

Bratislava  – Väčšina novoprijatých zmien, ktoré priniesol zákon týkajúci sa vysielania zamestnancov na výkon prác do zahraničia, nemá pôvod v legislatíve Európskej únie (EÚ). Podnikateľom tak vznikli nové povinnosti nad rámec európskej smernice. Ukázala to analýza nákladov a prínosov pre malé a stredné podniky, ktorú vypracovalo Centrum lepšej regulácie Slovak Business Agency. „Zákon prináša veľké množstvo byrokracie v podobe nových administratívnych úkonov, hrozbu vysokých pokút až do 200.000 eur a potenciál vážneho narušenia obchodných vzťahov medzi podnikateľmi,“ uviedla v správe pre médiá SBA.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR podľa SBA odôvodnilo prijatie novej právnej normy práve povinnosťou transponovať európsku smernicu. Analýza však ukázala, že až 99 % nákladov nových povinností pre podnikateľov je dôsledkom gold-platingu. To znamená, že pri transpozícii európskej legislatívy na úrovni členského štátu sa stanovujú ďalšie dodatočné požiadavky, ktoré európska legislatíva priamo nenariaďuje.

Analýza ukázala, že zodpovednosť odberateľa služby na území SR za nevyplatenie mzdy hosťujúcemu zamestnancovi subdodávateľa je podľa smernice povinné ustanoviť len pre zamestnancov v oblasti stavebníctva a existuje i možnosť zbaviť sa zodpovednosti. „Slovenský zákon ustanovuje túto zodpovednosť absolútne na všetky prípady a neumožňuje zbaviť sa jej,“ upozornila SBA.

Ako ďalší príklad nariadenia, ktoré je nad rámec smernice, uvádza povinnosť domáceho zamestnávateľa písomne informovať pred vyslaním domáceho zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. „Smernica toto neustanovuje, slovenský zákon však túto povinnosť zaviedol,“ tvrdí SBA.

Smernica taktiež neustanovuje ani povinnosť domáceho zamestnávateľa uzatvoriť písomnú dohodu s domácim zamestnancom v prípade jeho vyslania. Podnikateľom však aj táto povinnosť po prijatí nového zákona pribudla. Európska smernica nehovorí ani o absolútnej objektívnej zodpovednosti podnikateľa pri prijatí práce alebo služby za nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby poskytovateľom služby.