Privatizácia časti ZSSK Cargo bola podľa IDH vysoko netransparentná

0 276

Bratislava – Privatizácia Slovenských elektrární (SE) z roku 2005 bola plne transparentná, prebiehala v zmysle všetkých zákonov Slovenskej republiky a postupov, ktoré vláda musela dodržiavať. Na druhej strane, proces privatizácie časti Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia (ZSSK Cargo) za súčasnej vlády bol vysoko netransparentný. Nevykonával sa podľa zákonov na to prislúchajúcich a bol skrytý pod konsolidáciu železničnej spoločnosti bez kontroly opozície. Myslí si to šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) Ondrej Matej, ktorý v minulosti tiež radil expremiérke Ivete Radičovej.

IDH sa rozhodol porovnať procesy privatizácie obidvoch podnikov, keďže premiér Robert Fico (Smer-SD) v súčasnosti pri preberaní Vodnej elektrárne Gabčíkovo (VEG) do rúk štátu argumentuje práve nesprávnym spôsobom privatizácie SE.

Transparentnosť týchto dvoch privatizácií inštitút posudzoval aj podľa toho, kto mal počas celého procesu kompetencie o ňom rozhodovať. V prípade elektrární to podľa Mateja bola po celý čas vláda a Fond národného majetku (FNM). „Čiže schvaľovali všetky príslušné uznesenia, dokonca ešte aj zmenu uznesenia v roku 2004 o začlenení a prenájme Gabčíkova na 30 rokov,“ zdôraznil Matej na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

Komisiu na výber partnera, s ktorým sa mala uzavrieť zmluva, vymenovala vtedy vláda. Jej súčasťou bol podľa Mateja aj poslanec vtedy opozičného Smeru-SD Maroš Kondrót. Kontrola opozície tak podľa IDH bola zabezpečená. Partner sa síce nevyberal výberovým konaním, ale to bolo podľa šéfa inštitútu na základe uznesenia vlády podmienkou celej privatizácie.

V prípade privatizácie časti ZSSK Carga sa podľa inštitútu celý proces odvíjal od jedného uznesenia vlády o konsolidácii spoločnosti. Na základe neho sa vytvorila dcérska spoločnosť Cargo Wagon a štát potom hľadal investora na odkúpenie 66-% podielu v tejto spoločnosti v medzinárodnom tendri. O všetkých ostatných podmienkach zmluvy, akcionárskej zmluvy či zmluvy o predaji a spätnom prenájme vagónov rozhodoval manažment spoločnosti.

V podmienkach zmluvy, ktoré boli zverejnené, sa podľa Mateja uvažovalo o prenájme vagónov na osem rokov. V zmluve sa ale podľa neho dohodlo aj predĺženie nájmu o ďalších osem rokov. „Bez zverejnenia ceny, za ktorú budú tieto vagóny prenajímané,“ kritizuje.

Pri privatizácií elektrární podľa jeho slov naopak o všetkom rozhodla vláda. „Nebolo možné meniť akcionársku zmluvu, nebolo možné meniť transakčné dokumenty. To, čo vláda schválila, bolo aj so spoločnosťou Enel podpísané,“ dodal Matej.

Štát by tak mal podľa neho zvoliť pri ZSSK Cargo rovnaký postup ako v minulosti pri SE. Keďže pri predaji železničných vozňov dcérskej firmy Cargo Wagon nebol podľa neho použitý zákon o veľkej privatizácii, premiér by mal zrušiť zmluvu o odplatnom prevode hnuteľného majetku a následnom spätnom nájme dopravných prostriedkov uzatvorenú medzi materskou ZSSK Cargo a dcérskou firmou Cargo Wagon.

Pre privatizáciu časti ZSSK Carga sa Matej v minulom roku obrátil aj na Generálnu prokuratúru SR. Tá ale rozhodla, že nemá v kompetencii tento proces posudzovať. Takéto právomoci má vláda.