Príplatky zasiahnu odvetvia, kde je nočná a víkendová práca nevyhnutná

0 329
Foto: TASR - Oliver Ondráš

Príplatky za nočnú prácu, prácu cez sobotu, nedeľu a sviatok, ktoré začnú platiť od 1. mája, zasiahnu najmä odvetvia, kde je nočná práca, respektíve práca cez soboty a nedele nevyhnutná. Uviedla to tlačová hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Miriam Špániková v reakcii na skutočnosť, že od 1. mája 2018 začína platiť časť novely zákona ohľadom nových a zvýšených príplatkov za nočnú prácu, prácu cez sobotu, nedeľu a sviatok.

Ďalej sa podľa Špánikovej jedná o prevádzky, kde je nevyhnutná nepretržitá prevádzka, čí už z technologického hľadiska nie je možné na noc, respektíve sobotu, nedeľu odstaviť výrobné linky bez toho, aby to spôsobilo veľké materiálne škody alebo ide o prevádzku, ktorej charakter si nepretržitú prevádzku vyžaduje (napríklad zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, cestovný ruch, sklárstvo, doprava). „Výrazný dopad to však bude mat predovšetkým na malé a stredné podniky, ktoré nie sú v takej dobrej ekonomickej kondícii, ako aj na ekonomicky slabé regióny s vyššou nezamestnanosťou,“ upozornila.

„Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že mnohé veľké spoločnosti majú už dnes vo svojich kolektívnych zmluvách zahrnuté rôzne formy príplatkov, či benefitov. Dopad na jednotlivú firmu závisí od toho, čí tieto príplatky už mali zahrnuté v podnikovej kolektívnej zmluve, príp. kolektívnej zmluve vyššieho stupňa ešte predtým, než tieto príplatky vstúpia do platnosti,“podčiarkla.

„To, že sa z makroekonomického pohľadu nášmu hospodárstvu momentálne darí, ešte neznamená, že sa mu bude dariť stále a že sa bude zároveň dariť aj všetkým odvetviam, resp. spoločnostiam. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že poškodia konkurencieschopnosť slovenského priemyslu. V poslednom období sa prijalo množstvo zákonov, ktoré generujú zamestnávateľom ďalšie náklady. Firmy môžu mat skutočne problém zvládnuť tieto záväzky, najmä v časoch, keď ekonomická situácia nebude tak priaznivá, keď firmy prídu o svoje zákazky. Naplno sa to neprejaví dnes, ani zajtra, ale naplno sa to prejaví práve v čase, keď príde nejaké zakolísanie na svetových trhoch a zamestnávatelia budú nútení hľadať alternatívne riešenia,“povedal prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský.

Špániková upozornila, že mzdové náklady sú prirodzene v každej firme rôzne. Niekde tvoria mzdy „len“ jednociferné číslo, ale niekde môžu tvoriť až 70 %, prípadne viac. Úplne iná situácia je na západe, kde je cca 3% miera nezamestnanosti, kde si zamestnanci môžu vyberať z pracovných ponúk, ako v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde firmy vnímajú každé jedno opatrenie zvyšujúce im náklady oveľa citlivejšie. „Avizované zvýšené príplatky vedia v tomto prípade s firmou skutočne „zatriasť“. Samozrejme, netreba zabúdať, že tento rok sa minimálna mzda opäť zvýši, v tejto chvíli nevieme predvídať o koľko, takže ten dopad bude o to vyšší,“ dodala.

„Mzdy v súkromnom sektore by sa mali určovať individuálne medzi zamestnancom a zamestnávateľom, prípadne formou kolektívneho vyjednávania. To je tá správna cesta na to, ako sa majú určovať mzdy, pretože to nie je úloha vlády, aby v súkromnom sektore riešila mzdy formou legislatívneho nariadenia,“ doplnil Malatinský.