PRIESKUM: Pätina slovenských domácností má nevyhovujúce bývanie

0 548
Ilustračné foto. TASR

Bratislava 6. júna – Pätina slovenských domácností si nemôže dovoliť primerané teplo, trpí nadmernou vlhkosťou či nedostatkom denného svetla. Upozornila na to organizácia Budovy pre budúcnosť. Vo svojom Programe Budovy 2050 tvrdí, že budovy majú veľký vplyv na zdravie a produktivitu spoločnosti, zaslúžia si preto aj oveľa väčšiu pozornosť vlády sústrediacej sa najmä na investície do diaľnic či železníc.

Podľa prieskumu Healthy Home Barometer 2017 pätina domácností na Slovensku trpí nevyhovujúcou kvalitou bývania a vyskytujú sa v nich 1,5- až 2,9-násobne častejšie zdravotné problémy. Európska agentúra pre životné prostredie potvrdila, že viac ako 3000 predčasných úmrtí ročne spôsobuje v SR vykurovanie drevom, a tým spôsobené znečistenie ovzdušia.

Slovenské domácnosti pritom podľa Európskej komisie dávajú na energie spojené s bývaním najviac v Európskej únii – 14,5 % svojich príjmov. Na druhej strane, napríklad ľudia v zdravých kancelárskych budovách majú podľa Svetovej rady pre zelené budovy o 8 až 11 % vyššiu produktivitu práce.

„Budovy preukázateľne vplývajú na kvalitu života, zdravie a produktivitu ľudí, a tým na prosperitu a ekonomickú výkonnosť celej spoločnosti. Súčasná kvalita budov na Slovensku je viac prekážkou ako základom rozvoja. Klimatické zmeny, starnutie populácie a urbanizáciu bude náročné zvládnuť bez kvalitných budov,“ domnieva sa Peter Robl z Budov pre budúcnosť.

Riešenie vidí v energeticky hospodárnych budovách napojených na čisté, najmä obnoviteľné zdroje energie. Pre zdravie je podľa neho kľúčové kvalitné vnútorné prostredie, teda napríklad účinné vetranie, dostatok denného a kvalita umelého osvetlenia, akustická pohoda a tepelný komfort nielen v zime, ale aj v lete. Za nevyhnutnosť považuje adaptáciu budov na nové klimatické podmienky.

Organizácia poukázala na to, že po technickej a ekonomickej stránke sú takéto budovy uskutočniteľné na Slovensku už dnes. Napriek tomu je vyhovujúcich budov medzi obnovenými a novými zatiaľ len málo. „Keďže do budov sa významne investuje raz za 30 až 40 rokov, kvalita súčasnej výstavby či obnovy budov rozhodne, či budú svojim užívateľom poskytovať bezpečné a zdravé prostredie za ekonomicky dostupných podmienok aj v nasledujúcich desaťročiach,“ poznamenal Robl.

Rýchlejší prechod k naozaj kvalitným budovám možno podľa neho dosiahnuť iba za podpory verejných politík. „Budeme apelovať na vládu, aby budovám venovala primeranú pozornosť. Sme presvedčení, že budovy majú na našu spoločnosť rovnaký alebo väčší vplyv ako diaľnice, energetické zdroje, zahraničné investície či otázka zamestnanosti,“ dodal.

Program Budovy 2050 hovorí o potrebe prehĺbenia spolupráce ministerstiev, zabezpečenia riadneho fungovania stavebného konania, vytvorenia siete kancelárií poskytujúcich technickú asistenciu a poradenstvo stavebníkom, ale aj efektívnejšieho využitia existujúcich podporných programov. Za kľúčové tiež považuje rozšírenie podpory realizácie pilotných projektov zameraných na zavádzanie inovácií a realizácie s nadštandardnou úrovňou kvality.

Bezodkladne treba podľa neho odpovedať na otázku, ako sa budú obnovovať školy či nemocnice po roku 2020 a ako chce Slovensko pomôcť skvalitniť bývanie nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva, ktoré si to z vlastných zdrojov nemôžu dovoliť. Organizácia je presvedčená, že tieto zmeny sú realizovateľné do roku 2020.