Pri eurosmernici o vysielaných pracovníkoch treba zvažovať

0 189

Bratislava 2. júna  – Ministerstvo práce neodmieta eurosmernicu o vysielaní pracovníkov do zahraničia, ktorá im má zabezpečiť lepšie mzdové podmienky. Upozorňuje však na legislatívne rozdiely v jednotlivých krajinách Európy, o ktorých je podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) potrebné ešte diskutovať a neunáhliť sa v prijatí konečného riešenia.

Slovensko sa touto témou zaoberalo aj počas predsedníctva v Rade Európskej únie. Opäť o nej diskutovali predstavitelia ministerstiev práce krajín V4 aj na štvrtkovom (1.6.) rokovaní v Bratislave. „Nechcem povedať, že smernica bude z našej strany odmietnutá, ale minimálne bude pripomienkovaná. V žiadnom prípade nechceme, aby sa smernica prijímala na základe váhy jednotlivých krajín, to znamená podľa počtu obyvateľov jednotlivých krajín. V tom prípade by sa vytvoril politický precedens medzi bývalými východnými a bývalými západnými krajinami,“ skonštatoval Richter.

Jedenásť krajín vrátane Slovenska už dalo tejto smernici tzv. „žltú kartu“ a pripomienkovalo ju. „Hľadali sme spôsob, ako získať čo najviac informácií a riešiť regionálny problém. V žiadnom prípade neodmietame smernicu, ale je potrebné všetko zvážiť. Pokiaľ sa na tom vedelo zhodnúť 11 krajín, tak zvyšný počet to musí rešpektovať a mať záujem hľadať kompromis, ktorý by odstránil nejednotu,“ priblížil Richter.

Zámery komisie upraviť smernicu by sa mohli dotknúť viacerých firiem, ktoré posielajú pracovníkov do zahraničia. Ide napríklad o stavbárov, autodopravcov, či firmy podnikajúce v spracovateľskom priemysle. Okrem rovnakej mzdy, ako majú domáci zamestnanci, by mali dodržiavať aj podmienky týkajúce sa pracovnej doby, odmien, a to nielen podľa zákonov, ale aj podľa kolektívnych zmlúv. „Zasadala Európska komisia a prijala miernejší návrh, ktorý súvisí s tým, že tri dni by nemala platiť minimálna mzda, pokiaľ prepravca prechádza cez územie. Je tam ale návrh Nemecka o tom, že nemôžu prespávať kamionisti v kabínach, ale mali by dokonca predkladať doklad o hoteli, či ubytovaní. Toto treba vážne prediskutovať,“ priblížil Richter.

Upozornil tiež na to, že jednotlivé krajiny majú rozdielnu legislatívu v pracovno-právnej oblasti. „Napríklad Nemci nepoznajú niečo ako je klasický cesťák, ktorý máme na Slovensku pri akejkoľvek služobnej ceste. V rámci neho je snahou zamestnávateľa preplácať napríklad náklady súvisiace so stravou. Tieto náklady sú v podmienkach Nemecka riešené priamo v mzde. Toto sú odlišnosti, o ktorých musíme diskutovať,“ vysvetlil Richter.

Uponáhľané prijatie riešenia preto nebude podľa ministra v prospech krajín. „Akékoľvek uponáhľanie prijatia záverov politicky Európu rozdelí. Na tom nikomu nemôže záležať. Nech platí minimálna mzda, ale možno je potrebné identifikovať všetky rozdielnosti a veľmi vážne sa baviť o podmienkach súvisiacich s kolektívnou zmluvou,“ tvrdí Richter.

Je presvedčený, že by sa malo pri smernici stanoviť určité prechodné obdobie, aby sa vyriešili všetky možné komplikácie. „My v žiadnom prípade nie sme proti smernici. Naopak, ja prajem všetkým vyslaným zamestnancom zo Slovenska nie minimálnu, ale aspoň priemernú nemeckú mzdu. Ale je potrebné v tom mať jasno a hľadať mechanizmy, keď prídu problémy, aby sa vedeli vyriešiť. Na to odpovede európska smernica nedáva,“ dodal Richter.