Polovica zadlžených Slovákov by svoje budúce úspory minula

0 423
TASR/AP

Bratislava – Slováci, ktorým by sa podarilo ušetriť po riadnom splatení finančných záväzkov, by nasporené finančné prostriedky najčastejšie minuli (48 %). Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos realizovaného pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK).
Tendenciu míňať majú predovšetkým mladí ľudia do 35 rokov. Kúpili by si za ne predovšetkým nové bývanie (14 %) a dovolenku (14 %), ale aj nové auto (12 %) či vybavenie domácnosti (9 %). Dve pätiny Slovákov by si našetrené úspory, naopak, odložili nabok a ďalej šetrili (38 %) na účely finančného zaopatrenia detí (23 %) či svojho vlastného zaopatrenia v starobe (15 %). Tretina Slovákov by svoje úspory nechala na účtoch na bežnú spotrebu (33 %).

„Dlhy predstavujú pre mnohých ľudí skúsenosť, ktorú by v budúcnosti neradi opakovali. Jedným z predpokladov je naučiť sa efektívne riadiť domáci rozpočet a začať si vytvárať finančné rezervy pre prípady neočakávaných výdavkov. Z prieskumu ďalej vyplýva, že takmer polovica Slovákov by po splatení dlhov svoje prípadné finančné prostriedky opäť minula a ďalšia tretina Slovákov by nimi pokryla bežnú spotrebu,“ hovorí Markéta Fixová zo spoločnosti KRUK, ktorá sa zaoberá správou dlhov.

Tendencia míňať je rovnaká u mužov i žien (48 %). Zatiaľ čo ženy by svoje finančné úspory vynaložili predovšetkým za nákup vysnívanej dovolenky (16 %), muži by si za ne radšej kúpili nové auto (14 %). Takmer dve pätiny mužov i žien by nasporené finančné prostriedky ušetrili do budúcnosti. U mužov (39 %) je však snaha šetriť o niečo väčšia než u žien (37 %). Podobne je to i v prípade ponechania úspor na bežnom účte. Túto možnosť by zvolilo 35 % mužov a 32 % žien.

U Slovákov sa s rastúcim vekom prejavuje nižšia tendencia míňať nasporené finančné prostriedky. Urobila by tak len štvrtina ľudí vo veku 54 až 65 rokov. Ľudia v tomto veku uprednostňujú ďalšie sporenie na dôchodok či použitie úspor na zabezpečenie svojich detí (50 %), prípadne na pokrytie vlastných bežných výdavkov (41 %).

Opačný trend sa prejavuje u mladých ľudí veku 27 až 35 rokov: dve tretiny z nich by svoje úspory ďalej investovali a zadovážili by si za ne nové bývanie, vysnívanú dovolenku, auto či vybavenie domácnosti (66 %). Takmer tretina z nich by finančné prostriedky použila na pokrytie svojej bežnej spotreby (32 %) alebo by, naopak, ďalej šetrili (30 %).

Najmenšiu tendenciu míňať nasporené finančné prostriedky majú obyvatelia Bratislavy. Urobili by tak dve pätiny z nich (43 %). Naopak, najväčšia je táto tendencia v prípade obyvateľov stredného Slovenska, kde by svoje úspory minula viac než polovica (51 %). V ostatných častiach Slovenska sa ochota míňať pohybuje priemerne na úrovni 48 %.

Pre obyvateľov východného Slovenska je v porovnaní s ostatnými oblasťami typická tendencia ukladať našetrené finančné prostriedky na účet a hradiť z nich bežné výdavky (36 %). Obyvatelia západného Slovenska sú, naopak, najmenej ochotní ďalej šetriť a ponechať si úspory do budúcnosti.

TASR informovala spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika.