Poľnohospodári očakávajú v tomto roku priemernú úrodu obilnín a repky

0 432
Ilustračné foto. TASR - Pavol Remiaš

BRATISLAVA – Poľnohospodári v tomto roku očakávajú priemernú úrodu obilnín a repky. Uviedla dnes hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jana Holéciová. 

Informovala, že prvé odhady, na ktorých sa zhodli odborníci Štatistického úradu SR, Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP), Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, ako aj SPPK naznačujú, že poľnohospodári budú mať približne o tretinu nižšiu úrodu obilnín a repky ako v roku 2014.

„Podľa VÚPOP bude priemerná úroda približne 4,53 ton (t)/ hektára (ha), napríklad pri jačmeni jarnom bude priemerná úroda asi 3,56 t/ha a priemerná úroda repky olejnej ozimnej približne 2,57 t/ha,“ spresnila.

Dôvody podľa nej treba vidieť v tom, že porasty sa pre sucho slabšie vyvíjali a odnožovali. Na východnom Slovensku prietrže mračien spôsobili v regióne Trebišov škody na výmere viac ako 3000 ha. V niektorých regiónoch, najmä Trnavského kraja, zas časť úrody ohrozili premnožené hraboše.

Pripomenula, že poľnohospodári v týchto dňoch končia jarné práce na poliach v porovnaní s vlaňajškom približne s dvojtýždňovým predstihom. Výsev jarín v tomto roku poznačilo sucho, ktoré pociťovali na začiatku sezóny takmer v každom regióne Slovenska. Počas posledných dvoch týždňov intenzívne zrážky úrode pomohli, hoci miestami lokálne záplavy strhli ornicu z polí a spôsobili škody nielen poľnohospodárom, ale aj obyvateľom.

„Momentálne v závislosti od nadmorskej výšky farmári začínajú alebo už pokračujú v zbere krmovín, silážujú, či chemicky a mechanicky ošetrujú plodiny. Takmer vo všetkých regiónoch ukončili osev jarín vrátane pšenice jarnej, jačmeňa jarného, repky jarnej a ostatných strukovín a kukurice na zrno, v ďalších ako napríklad v okrese Rimavská Sobota zase pokračovali v oseve sóje,“ spresnila hovorkyňa SPPK.

Zakladanie tohtoročnej úrody podľa jej informácií ovplyvnila skutočnosť, že do platnosti vstúpila Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) na roky 2014 až 2020 s novými pravidlami. „Aj preto museli naši poľnohospodári, podobne ako poľnohospodári v ostatných členských krajinách EÚ, meniť osevné postupy, začali uplatňovať úhor, či zvýšili výmeru strukovín. Dôvodom zmien v oseve je dodržanie požiadavky na minimálnu výmeru tzv. oblastí ekologického záujmu. Výsledkom novej politiky by mala byť diverzifikácia plodín a aj šetrnejší vplyv na životné prostredie,“ dodala.

Zdroj: TASR

Foto: TASR – Pavol Remiaš