Odborníci: Regulovaná migrácia je pre slovenský trh práce nevyhnutná

1 828
Ilustračné foto. TASR - Svätopluk Písecký

BRATISLAVA – Slovenskí zamestnávatelia pociťujú nedostatok pracovných síl a v dôsledku starnutia obyvateľstva by sa táto situácia mala v nasledujúcich rokoch ešte zhoršovať.

Zhodli sa na tom účastníci dnešného seminára Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) v Bratislave, podľa ktorých je jedným z riešení pracovná migrácia. Migračnú politiku SR však Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) považuje za málo flexibilnú a efektívnu.

Opozičný poslanec parlamentu Jozef Mihál (SaS) je presvedčený, že Slovensko ekonomických migrantov nutne potrebuje. „Slovensko už rok či dva potrebuje v mnohých profesiách ľudí, ktorí sú kvalifikovaní, majú určité znalosti, chcú a vedia pracovať a dnes ich na domácom pracovnom trhu jednoducho niet. Tento fakt bráni niektorým zamestnávateľom rozvíjať ďalej svoje podnikanie, rozširovať výrobu a ponuku svojich služieb. V niektorých profesiách sa zdá, že je slovenský pracovný trh vyčerpaný,“ zdôraznil.

Hoci štát problém starnutia populácie dnes ešte tak veľmi nepociťuje, mal by sa na to podľa neho vopred pripravovať, pretože ho nevyrieši zo dňa na deň. „Práve takáto regulovaná migrácia kvalifikovaných ľudí môže sčasti pomôcť aj v demografickom probléme Slovenska. Treba sem prilákať mladých šikovných ľudí zo zahraničia, ktorí tu budú platiť dane, odvody, tu si založia svoje rodiny a tým prispejú aj na dôchodky budúcim dôchodcom,“domnieva sa Mihál. Ako dodal, Slovensko by sa pri tom malo riadiť skúsenosťami z iných krajín.

Štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš (Smer-SD) však problém nepovažuje za taký naliehavý.„Aktuálne údaje jednoznačne ukazujú, že v najbližších rokoch na Slovensku stále nebude výrazný rozdiel medzi počtom ľudí, ktorí končia školy a počtom novovzniknutých pracovných miest alebo potrebou obnovenia zamestnancov z hľadiska odchodu do dôchodku alebo prirodzeného odchodu z pracovného trhu,“ povedal.

Aj keď uznáva, že na Slovensku už dnes chýbajú ľudia s požadovanou kvalifikáciou, ich nedostatok by neriešil nevyhnutne výraznejším prílevom migrantov zo zahraničia. „Chceme sa zamerať na kvalitné rekvalifikácie, vzdelávanie nezamestnaných, ktoré bude zodpovedať potrebám zamestnávateľov. Spustíme ďalšie projekty, ktorými sa budeme usilovať integrovať dlhodobo nezamestnaných na pracovný trh,“ opísal Ondruš.

Zároveň však pripustil, že najneskôr v rokoch 2022 až 2023 začne zo škôl vychádzať výrazne menej absolventov, ako bude počet voľných pracovných miest. „V tej chvíli už ani najlepší systém vzdelávania a rekvalifikácií nedokáže dostatočne naplniť potreby zamestnávateľov. My sa v období najbližších siedmich až 10 rokov musíme pripraviť na to, aby sme boli schopní veľmi premyslene, regulovane riadiť migračnú politiku aj na slovenskom trhu práce. To znamená, aby sme otvorili dvere takým ekonomickým migrantom, ktorí budú presne zodpovedať požiadavkám nášho pracovného trhu,“ vysvetlil Ondruš.

Zuzana Vatráľová z Úradu IOM na Slovensku poukázala na mnohé príklady z praxe, keď zamestnávateľ potrebuje obsadiť pracovnú pozíciu, ale úrad práce mu z dôvodu dostatku registrovaných nezamestnaných nepovolí prijať človeka zo zahraničia. „Ochrana trhu práce je paradoxne trošku kontraproduktívna, pretože slovenských nezamestnaných neumiestni, ale zároveň to miesto môže zmiznúť z ponuky,“ uviedla.

Vláde preto odporúča, aby dôsledne analyzovala potreby trhu práce a na pozície, ktoré sú Slovákmi ťažko obsaditeľné, uľahčila prístup odborníkom zo zahraničia. Dnes totiž podľa nej trvá asi päť mesiacov, kým tu môže človek z krajiny mimo Európskej únie reálne začať pracovať.

  • Igor Serváček

    Veľmi zaujímave, že nik z „odborníkov“ sa nezamýšľa nad spôsobom zníženia počtu odchodov vyštudovaných (kvalifikovaných) ľudí zo Slovenska. Do nich dokonca štát investoval. Nevidím dôvod na to, aby hŕstke majiteľov korporácií mal vychádzať štát v ústrety úľavami na dani a dovozom pracovnej sily zo zahraničia. A ak nie sú v istých segmentoch pracovníci k dispozícii, tak treba podporiť iné segmenty, napríklad poľnohospodárstvo, potravinovú výrobu… No a na mieste je aj otázka, prečo „odborníci“ nejdú po podstate problému a nežiadajú podporu rodín a zvyšovanie pôrodnosti na Slovensku?