NKÚ: V správe spotrebných daní má Slovensko značné rezervy

0 223
Ilustračné foto. TASR - Henrich Mišovič
Bratislava – V správe spotrebných daní má Slovensko značné rezervy. Odhalila to spoločná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (NKÚ SR) s Najvyšším kontrolným úradom Českej republiky (NKÚ ČR).

Slovenskí a českí kontrolóri porovnávali výkonnosť správcov týchto daní v porovnateľných činnostiach a identifikovali slabé aj silné stránky celého procesu správy za obdobie rokov 2012 až 2015. „Paralelná kontrola poukazuje na značné rezervy v efektívnosti správy spotrebných daní vo Finančnej správe SR,“ konštatovala hovorkyňa NKÚ SR Daniela Bolech Dobáková.

Kontrolóri zistili, že výber spotrebných daní počas sledovaného obdobia síce mierne vzrástol, z pohľadu podielu spotrebných daní na celkovom výbere daní však došlo k poklesu. A to o 1 % v Českej republike a o 1,2 % na Slovensku, čo bolo podľa nich spôsobené aj efektívnejším výberom na dani z pridanej hodnoty.

Výrazné rozdiely však zaznamenali kontrolné úrady podľa Bolech Dobákovej v personálnom obsadení aj počte subjektov. „Kým vo Finančnej správe SR sa v roku 2015 správou spotrebných daní zaoberalo 1300 zamestnancov, ktorí spravujú približne 48.000 daňových subjektov, v rámci Colnej správy ČR ju v tom istom roku malo na starosti 1011 zamestnancov spravujúcich približne 114.000 daňových subjektov,“ vyčíslila hovorkyňa.

Z porovnania podľa jej slov vyplýva, že česká colná správa s väčším rozsahom činností a nižším počtom zamestnancov dokáže zabezpečiť všetky úkony v tejto oblasti pre viac ako dvojnásobný počet subjektov v porovnaní so Slovenskom. „Tento stav síce spôsobujú aj určité legislatívne a organizačné odlišnosti v oboch krajinách, podľa kontrolórov však nie sú natoľko podstatné, aby odôvodňovali takýto veľký rozdiel,“ dodala Bolech Dobáková.

Kontrolóri zároveň zaznamenali, že administratívne výdavky vynaložené na správu spotrebných daní v oboch krajinách dlhodobo rastú v dôsledku zvyšovania mzdových výdavkov a výdavkov na modernizáciu a elektronizáciu. „Kým slovenská finančná správa v roku 2013 na výber 100 eur spotrebných daní vynaložila 1,65 eura, colná správa v Česku len 0,68 eura,“ dodala.

Efektívnosť administratívnych nákladov sa podľa nej nevyvíjala priaznivo ani v ďalšom období. V roku 2015 sa na Slovensku na 100 eur vynaložilo 1,94 eura, kým v Česku len 0,73 eura. „Viac ako dvojnásobné administratívne náklady na jednotku možno považovať za slabú stránku efektívneho výberu daní v Slovenskej republike,“ zhodnotila Bolech Dobáková.

Slovenská finančná správa má pritom podľa NKÚ, na rozdiel od českej, komplexnú elektronickú podporu podávania a spracovania daňových priznaní. Čiže od ich podaní až po zápis daňovej povinnosti.

Obe krajiny zároveň podobne ako zvyšok EÚ povinne aplikujú systém EMCS – elektronický systém monitorovania prepravy tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, ktorý zabezpečuje prijímanie a odosielanie nezdaneného tovaru. Keďže porovnanie výdavkov na zavedenie systému EMCS nebolo podľa kontrolórov možné, pretože Česko už pred jeho zavedením využívalo vlastný, menej komplexný systém, pri kontrole porovnávali výdavky na upgrade systému.

„V kontrolovanom období boli tieto výdavky na Slovensku približne o 20 % vyššie ako výdavky vynaložené v Českej republike na zavedenie systému, ako aj na upgrade systému za viac než 10 rokov,“ vyčíslila Bolech Dobáková. Efektívnosť výdavkov je tak podľa jej slov medzi krajinami výrazne rozdielna, v neprospech Finančnej správy SR.

„Na základe výsledkov paralelnej kontroly NKÚ SR odporúča zvýšiť efektívnosť správy daní na Slovensku aspoň na úroveň, ktorú dosahuje Česká republika, čo kontrolóri považujú za veľkú výzvu a úlohu pre Finančné riaditeľstvo SR,“ zhodnotila hovorkyňa. Kontrolóri oboch krajín zároveň podľa jej slov odporúčajú zefektívniť systém pri dokončení elektronizácie spracovania daňových priznaní v ČR a aj pri prehodnotení opodstatnenosti výkonu stáleho daňového dozoru v daňových skladoch na lieh v SR.

„Zároveň sa obe kontrolné inštitúcie zhodli na tom, že v boji proti únikom spotrebných daní sa ako dobrá prax osvedčil dohľad nad pohybom surového tabaku, respektíve tabakovej suroviny a aj evidencia predajcov spotrebiteľského balenia liehu, čo by mohlo prispieť k zefektívneniu na úrovni celej EÚ,“ uviedla Bolech Dobáková.