Nezamestnaný Slovák má od 30 do 54 rokov a stredné vzdelanie bez maturity

0 1087
Ilustračné foto. TASR/Radovan Stoklasa

Bratislava 20. augusta (TASR) – Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla podľa údajov Štatistického úradu SR v 1. štvrťroku 12,4 %. Bez práce tak bolo 339.000 Slovákov. Poštová banka vo svojej najnovšej analýze uviedla, že osem z 10 nezamestnaných už kedysi bolo zaradených do pracovného procesu. Muži predstavovali 52 % nezamestnaných a zvyšných 48 % tvorili ženy.

Ako upozornila analytička Poštovej banky Dominika Ondrová, Slovensko stále bojuje s vysokým podielom dlhodobo nezamestnaných a práve ľudia bez práce dlhšie ako jeden rok sa na celkovej nezamestnanosti podieľali takmer 61 %. Dôvodov vidí niekoľko.

„Jednou z hlavných príčin je nízka alebo nevhodná kvalifikácia týchto ľudí, ktorá im bráni v uplatnení sa na pracovnom trhu. Ďalším faktorom je skutočnosť, že dlhodobo nezamestnaných nájdeme predovšetkým v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti, kde je celkovo problém nájsť si prácu. Čím dlhšie je totiž človek bez práce, tým ťažšie je pre neho zamestnať sa,“ vysvetlila analytička.

Z pohľadu krátkodobej nezamestnanosti mali najväčšie zastúpenie (11,7 %) ľudia, ktorí boli bez práce len do jedného mesiaca.

Až 80 % nezamestnaných už bolo aspoň raz zamestnaných. Najviac ľudí bez práce, ktorí už pracovnú skúsenosť majú, patrí do vekovej kategórie od 30 do 54 rokov. Ide o 186.000 takto nezamestnaných, čo predstavuje 69 % z ich celkového počtu. Druhou najpočetnejšou skupinou sú mladí vo veku 15 až 29 rokov so zhruba 16-% podielom. Takmer rovnaký podiel ale dosahujú aj 55- a viacroční.

Analýza ukázala, že z 10 nezamestnaných, ktorí už niekedy boli zamestnaní, je zhruba len jeden vysokoškolsky vzdelaný. „Takmer dve pätiny Slovákov, ktorí sú bez práce, pochádzajú z lavíc stredných odborných alebo učňovských škôl, ktorí ukončili štúdium bez maturity. V tesnom závese sú aj absolventi s úplným stredným vzdelaním, ktorých počet sa pomaly blíži k hranici 100.000,“ priblížila Ondrová.

Až 6 z 10 nezamestnaných pôsobilo v poslednom zamestnaní v súkromnom sektore. Štvrtina naposledy pracovala v priemyselnej výrobe. Nasledoval veľkoobchod a maloobchod, odkiaľ pochádza 12,4 % nezamestnaných, a to dvakrát viac žien ako mužov. Prvú trojku uzatvára stavebníctvo, kde naposledy pracovalo viac ako 28.000 nezamestnaných, v drvivej väčšine mužov.

Dôvodov pre ukončenie posledného zamestnania bolo podľa analytičky viacero. „Až takmer tretina nezamestnaných, ktorá už niekedy pracovala, sa ocitla bez práce nedobrovoľne, pre nadbytočnosť. Necelá štvrtina sa stala nezamestnanou kvôli ukončeniu dočasného zamestnania,“ opísala. Z osobných a rodinných dôvodov ukončilo posledné zamestnanie 14 % nezamestnaných.

Zo všetkých 339.000 nezamestnaných si 333.200 prácu hľadalo. Až zhruba 85 % nezamestnaných so záujmom pracovať si ju zháňalo prostredníctvom príbuzných a známych. Tento spôsob bol najčastejšie sprevádzaný sledovaním inzerátov. Približne 263.000 nezamestnaných sa spoliehalo aj na úrady práce.