Neočakávaným výdavkom nedokáže čeliť takmer 40 % domácností v SR

0 686
Ilustračné foto. TASR - František Iván

BRATISLAVA – Takmer dve pätiny slovenských domácností nedokážu čeliť neočakávaným finančným výdavkom. Najčastejším dôvodom je zrejme chýbajúca finančná rezerva.

Vyplýva to z najnovšej analýzy Poštovej banky na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat. Mať odložené peniaze bokom je podľa nej dôležité napríklad v prípade pokazeného auta, zdravotných problémov alebo straty zamestnania.

Podiel domácností v SR, ktoré nie sú schopné čeliť neočakávaným finančným výdavkom, je na úrovni 38,9 % o niečo nižší ako európsky priemer. V Európskej únii ako takej totiž nedokáže čeliť nepredvídateľným výdavkom ešte o takmer percento viac domácností, teda 39,8 %. V porovnaní s eurozónou je však na tom Slovensko horšie, keďže v menovej únii sa tento problém týka v priemere 36,5 % obyvateľov.

Najväčší podiel domácností, ktoré sa nedokážu postaviť zoči-voči nečakaným výdavkom, až 76,1 %, možno nájsť v Maďarsku. Približne dve tretiny takýchto domácností ale eviduje aj Lotyšsko a Chorvátsko. Naopak, nečakanými nákladmi sa dá zaskočiť len 18,2 % Švédov a viac ako pätina Malťanov, Holanďanov, Luxemburčanov či Rakúšanov.

„Nečakané finančné výdavky sú postrachom najmä pre neúplné rodiny, teda pre jedného rodiča s dieťaťom, keďže im nedokáže čeliť až 65 % takýchto domácností. Neplánované výdavky ale predstavujú problém aj pre 56 % domácností, v ktorých žije sám jeden dôchodca,“ priblížila analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Oveľa lepšie na tom podľa nej nie sú ani domácnosti s dvomi dospelými členmi, ktorí sa starajú o tri a viac detí. Neočakávaným výdavkom nedokáže čeliť až viac než polovica z nich. Naproti tomu, domácnostiam s dvoma dospelými a dvoma deťmi sa neplánované výdavky zvládajú ľahšie a problémy má „len“ 36 % z nich.

Ako Glasová upozornila, aj dovolenka môže byť dôvodom na šetrenie. „Pre niekoho samozrejmosť, pre takmer polovicu Slovákov je však týždňová dovolenka mimo domova z finančného hľadiska nemysliteľná. Voľné dni tak trávia zvyčajne doma, prípadne na chalupe alebo u príbuzných. Z hľadiska európskeho porovnania je to 12. najvyšší podiel v rámci EÚ,“ vyčíslila.

V Rumunsku a Chorvátsku je podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť týždňovú dovolenku mimo domova, až vyše 70 %. Spomedzi susedných krajín je horšia ako v SR situácia v Maďarsku aj Poľsku, kde si takúto dovolenku nemôže dopriať takmer 60 %, respektíve 53 % obyvateľov. Naopak, vo Švédsku si ju nemôže dovoliť len desatina obyvateľov, vo Fínsku je to približne 14 %.

Finančná rezerva, ktorú by si mali ľudia pravidelne vytvárať, môže podľa analytičky poslúžiť na zaplatenie dovolenky, opravu pokazeného auta či spotrebiča, ale aj v prípade choroby alebo straty zamestnania. „Vo všeobecnosti sa odporúča mať pre takéto životné situácie finančnú rezervu vo výške aspoň troch až šiestich mesačných príjmov,“ uzavrela.

Súvisiace články