Mzdu môžu zamestnanci vymáhať platobným rozkazom na súde

0 1243
Ilustračné foto. TASR/AP

Bratislava – Zamestnanci obyčajne nevedia, ako postupovať pri vymáhaní mzdy od zamestnávateľa. Môže ísť nielen o nevyplatenú mzdu, ale aj o náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, či náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. V prípade, že zamestnávateľ s ich vyplatením mešká, mali by ho najskôr doporučeným listom vyzvať na vyplatenie dlžnej sumy v určitej lehote. Ak na výzvu nezareaguje, nasledovať by mala výzva pred podaním žaloby, ktorú treba zaslať tiež doporučeným listom.

„V predžalobnej výzve treba zamestnávateľa upozorniť jednak na podanie trestného oznámenia, ďalej na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, a tiež na podanie podnetu, ktorý budú adresovať na inšpektorát práce. Ak ani na túto výzvu zamestnávateľ nereaguje, nasledovať by malo trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného. Súčasne treba podať návrh na okresný súd v mieste bydliska alebo sídla dlžníka o vydanie platobného rozkazu,“
radí hovorkyňa Národného inšpektorátu práce (NIP) Slavěna Vorobelová. Pripomína tiež, že mzda je podľa Zákonníka práce splatná pozadu za mesačné obdobie najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Vzťahuje sa to aj na všetky zložky príjmu zamestnanca. V podaniach by mal okolnosti pravdivo opísať, nezabudnúť označiť dôkazy, napríklad výzvy, ktoré bez úspechu adresoval zamestnávateľovi. V návrhu treba označiť súd, uviesť svoje meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, údaj o štátnom občianstve, poprípade aj údaje o právnom zástupcovi, ktorý bude zamestnanca zastupovať pred súdom. Rovnako treba označiť dlžníka, ktorý je na súde v postavení odporcu. V návrhu na vydanie platobného rozkazu treba vyčísliť dlh a uviesť, ako by mal súd v danej veci rozhodnúť. Nezabudnúť na dátum a vlastnoručný podpis.

Platobný rozkaz sa podáva na tlačive, ktoré je k dispozícii na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti www.justice.gov.sk. Vyhotovený má byť v takom počte, aký je počet dlžníkov-odporcov a ďalšie vyhotovenie je určené pre súd. Platí to aj o listinných dôkazoch, ktoré musia byť jasne špecifikované a priložené k návrhu. Podmienkou začatia konania na súde je tiež zaplatenie súdneho poplatku. Platí sa 6 % z hodnoty sporu, minimálne však 16,50 eura, maximálne 16.596,50 eura. Neplatí sa z hodnoty príslušenstva. Ak teda zamestnávateľ dlhuje 1000 eur na mzde a ďalších 500 eur na úrokoch, súdny poplatok vo výške 6 % sa platí len zo sumy 1000 eur. Zamestnanec môže súd požiadať o oslobodenie od súdneho poplatku. Platobný rozkaz vydá súd najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia podmienok.

Zamestnanec má právo podať podnet na príslušnom inšpektoráte práce. Inšpektorát však podľa hovorkyne NIP nemá oprávnenie vymôcť zamestnancovi dlžnú mzdu. Môže zamestnávateľovi nariadiť, aby odstránil zistené porušenie zákona, prípadne mu uložiť pokutu.

Nevyplatenie mzdy a ostatných nárokov alebo ich častí do 15 dní po splatnosti je aj dôvodom, pre ktorý môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer. Môže tak urobiť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o tom dozvedel. V takom prípade má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Na webovej stránke www.nip.sk sú zverejnené vzory výzvy na vyplatenie mzdy, predžalobnej výzvy, trestného oznámenia a okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzor platobného rozkazu je na www.justice.gov.sk.