Matečná: Povedať, dokedy bude na trhu dvojaká kvalita, je veľmi ťažké

0 181
Foto: TASR/Henrich Mišovič

Povedať, dokedy bude na trhu existovať dvojaká kvalita potravín (a tovarov), je ťažkou otázkou. Uviedla to dnes v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (nominantka SNS), za účasti nezaradeného poslanca Národnej rady SR a bývalého ministra pôdohospodárstva SR Zsolta Simona.


„Odpovedať dokedy, je veľmi ťažké,“ priblížila. Piatkový (13.10.) summit v Bratislave o dvojakej kvalite podľa nej vytýčil dvojročnú lehotu, dokedy sa predpokladá, že by sa tento proces mohol ukončiť. „Zdá sa však, že je to veľmi optimistický pohľad, pretože sa téma netýka len potravín,“ povedala.

Podľa Simona je otázka dvojakej kvality „vážna otázka“, pretože mnohí nadnárodní výrobcovia považujú nové členské krajiny akoby za územia občanov druhej kategórie. Obáva sa, že vyrovnávanie kvality potravín medzi východnou a západnou Európou bude viesť k ich zdraženiu. Neverí podľa svojich slov tomu, že problém dvojakej kvality potravín sa podarí v EÚ vyriešiť do dvoch rokov.

Otázku dvojakej kvality potravín podľa neho nie je možné vyriešiť na národnej úrovni. Je to zároveň otázka, ktorá sa netýka len výrobcov potravín, ale aj subjektov umiestňujúcich potraviny na trhu, teda obchodníkov.

Príbeh drahého masla vo svete a aj v EÚ sa začína podľa Matečnej v USA, kde sa podľa nej zistilo, že margaríny nie sú až také zdraviu prospešné, ako sa roky predpokladalo. „Tak začala spotreba masla v USA a vo svete rásť,“ poznamenala. K tomu sa podľa nej pridal aj nedostatok mliečnej suroviny, ako aj iné faktory.

Podľa Simona za problémom rastu ceny masla v EÚ je aj to, že z prísne regulovanej komodity v EÚ – mlieka sa po zrušení mliečnych kvót stala komodita, ktorá prichádza na voľný trh. „Ak v SR štát nepodporí chovateľov, tak bude prichádzať k rušeniu chovov dojníc,“upozornil. Na Slovensku podľa jeho slov neprišlo v posledných rokoch k reštrukturalizácii fariem s dojnicami, ktoré nie sú z hľadiska veľkosti dostatočne efektívne.

Cukru a plôch na pestovanie cukrovej repy je podľa Matečnej v EÚ v globále dosť. „Nie je teda dôvod, aby sa jeho cena zvýšila,“ povedala. Drvivú časť repného cukru v EÚ vyrába podľa jej slov necelá desiatka cukrovarníckych firiem. Podľa Simona by cena cukru nemala v dohľadnom čase výrazne rásť, môže v EÚ prísť len k reštrukturalizácii výroby v členských krajinách.

Zákon o nájme poľnohospodárskej pôdy má podľa Matečnej zabrániť špekulatívnym prenájmom pozemkov a pomôcť malým a stredným podnikateľom na pôde. „My len v nájmoch robíme poriadok. Snažíme sa, aby vlastníci a užívatelia boli (v právach) v rovnováhe,“doplnila.

Zákon o nájme pôdy môže podľa Simona poškodiť poľnohospodárskych veľkovýrobcov. Problémom v SR je podľa neho veľká rozdrobenosť poľnohospodárskych pozemkov, preto by bolo potrebné vykonať úplné scelenie drobných pozemkov – tzv. komasáciu. Zákon o nájme poľnohospodárskeho pozemku tak podľa neho môže vniesť chaos do užívateľských vzťahov k pôde.