Lepšie umiestňovanie ľudí na trh práce by mohlo štátu ušetriť milióny

0 283
Ilustračná snímka

Bratislava 6. novembra – Jednotlivé úrady práce na Slovensku sa líšia v úspešnosti umiestňovania uchádzačov o zamestnanie na trh práce. Negatívny vplyv na to má najmä vyššie pracovné zaťaženie zamestnancov úradov a dlhšia doba nezamestnanosti. Lepšie umiestňovanie ľudí na trh práce by pritom mohlo pomôcť štatistikám zamestnanosti aj štátnej pokladnici. Vytvoriť by sa mohlo 2100 až 5700 miest a úspora vo výdavkoch štátu na sociálnu pomoc a zdravotné poistenie by totiž mohla dosiahnuť 2,5 až 7 miliónov eur ročne. Ukázala to analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR a Analytického centra rezortu práce.

Z porovnania efektivity služieb zamestnanosti poskytovaných úradmi práce vyplývajú podstatné rozdiely pri zohľadnení regionálnych podmienok na trhu práce. „Priemerne predstavuje odhadovaný priestor na zefektívnenie procesov 22 % v podobe zníženia vstupov práce a kapitálu pri produkovaní služieb zamestnanosti. Pri podpore umiestňovania uchádzačov o zamestnanie na trhu práce je možné dosiahnuť zlepšenie maximalizáciou umiestnení o 13 až 35 %,“ vyčíslili analytici.

Situácia na pracovnom v trhu v jednotlivých regiónoch je pritom rôzna. Musia jej čeliť aj samotné úrady práce. Bratislava ukazuje najpriaznivejšie podmienky na trhu práce, zatiaľ čo Rimavská Sobota, Kežmarok, Revúca a Prešov dosahujú najnevýhodnejšie hodnoty indexu charakteristík pracovného trhu. „Priemerný počet evidovaných nezamestnaných na zamestnanca služieb zamestnanosti na danom úrade práce a pomer evidovaných uchádzačov k registrovaným voľným pracovným miestam naznačujú rôzne pracovné zaťaženie a možnosti umiestňovania úradov práce,“ približujú analytici. Ak by sa brali do úvahy tieto ukazovatele, tak najmenej priaznivá situácia bola na úradoch práce v Rimavskej Sobote, Trebišove a Spišskej Novej Vsi. Najpriaznivejšia situácia podľa týchto kritérií bola v Galante, Trnave a Starej Ľubovni. „Najčastejšie boli odborné poradenské služby v prepočte na jedného uchádzača o zamestnanie poskytované na úradoch práce, ktoré patrili medzi menej vyťažené,“ skonštatovali analytici.

Analýza odhalila rozdiely medzi úradmi práce aj pri zapájaní ľudí do vzdelávacích programov. „Počet uchádzačov o zamestnanie vo vzdelávacích kurzoch je práve v oblastiach s najvyšším podielom nízkokvalifikovaných uchádzačov najnižší, lebo neprevyšuje 8 % všetkých aktivizovaných,“ uvádza sa v analýze. Ide o mestá ako Trebišov, Kežmarok, Michalovce. Týmto nástrojom bolo v roku 2014 podporených len 6023 nezamestnaných a vlani 1473 uchádzačov. Podporiť vzdelávanie má aj program RE-PAS, prostredníctvom ktorého bolo vlani rekvalifikovaných celkovo 16.944 uchádzačov.

Analytici navrhli niekoľko riešení, ako situáciu na úradoch práce riešiť. Mali by sa zamerať najmä na rizikové skupiny nezamestnaných. Viac zdrojov by malo ísť na poradenstvo. Zvýšiť by sa mal podiel zamestnancov prvého kontaktu na úradoch práce najmä v okresoch s vysokou nezamestnanosťou. Taktiež by sa malo uprednostniť využívanie vzdelávacích programov prepojených na potreby trhu práce.

Niekoľko opatrení na zamestnanie dlhodobo nezamestnaných pripravil aj rezort práce. Po novom sa má obmedziť práca na dohodu pre dlhodobo evidovaných uchádzačov o zamestnanie na 40 dní v roku. Taktiež sa majú stanoviť nové pravidlá, kedy bude môcť byť uchádzač pre nespoluprácu vyradený z evidencie úradu práce. V novele zákona o hmotnej núdzi zase ministerstvo navrhuje zvýšiť tzv. ochranu príjmu zo závislej činnosti zo súčasných 25 % na 50 %.