Iness: Zvýšenie príplatkov za prácu môže zhoršiť zamestnávanie v SR

0 590
TASR/AP
Ilustračné foto. FOTO: TASR

Menej nových pracovných miest, slabšia pružnosť trhu práce, či zhoršenie podmienok pre nízkokvalifikovanú pracovnú silu nájsť si zamestnanie. Tieto riziká predstavuje zvýšenie príplatkov za prácu, ktoré má priniesť novela Zákonníka práce z dielne poslancov vládneho Smeru-SD. Upozorňuje na to Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness). Taktiež sa môže zhoršiť pozícia Slovenska v rámci Indexu pružnosti zamestnávania.

„Zvýšenie príplatkov skomplikuje situáciu zamestnávateľov, skomplikuje to ich biznis plány a zníži sa pružnosť zamestnávania, teda ich ochota vytvárať pracovné miesta a rozširovať výrobu,“ skonštatoval na dnešnom stretnutí s médiami analytik Iness Radovan Ďurana.

Zvýšenie príplatkov sa však nedotkne všetkých firiem rovnako. Postihnuté môžu byť najmä sektory z oblasti maloobchodu, reštauračných či hotelových služieb, alebo iných sektorov, kde sú nízke mzdy.

„Z dlhodobého hľadiska to platí pre celý trh. Z krátkodobého hľadiska sa to najviac prejaví v sektoroch, ktoré sú náročné na víkendovú prácu, v sektoroch, ktoré nie sú tak ziskové a kde zamestnanci nemajú tak silnú vyjednávaciu pozíciu a zvlášť vysoké mzdy,“ doplnil Ďurana.

O koľko vzrastú v konečnom dôsledku mzdy vďaka zvýšeniu príplatkov bude záležať od daného sektora. „V niektorých sektoroch už kolektívne zmluvy určujú príplatky, takže tam sa to nemusí prejaviť vôbec. V iných sektoroch zase zamestnávatelia môžu pristúpiť k tomu, že nebudú zvyšovať bežné mzdy, aby spoločne s príplatkami ostali na podobných alebo len o trochu vyšších mzdových nákladoch ako majú v súčasnosti. Bude to závisieť od schopnosti zvyšovať tržby,“ myslí si Ďurana s tým, že firmy môžu byť aj menej ochotné prijímať nových zamestnancov.

„Príplatky budú v plnej miere a bez problémov vyplácať firmy, ktoré už v súčasnosti vyplácajú vysoké mzdy a kvôli ich vysokej produktivite a ziskovej marži je pre nich víkendová práca dôležitá a nevyhnutná. Ich to ovplyvní málo. Veľký problém to bude pre zamestnávateľov s nízkymi mzdami. Je otázne, či zamestnanci reálne dostanú ten viac ako 10-% nárast, ktorý príplatky predstavujú,“ uviedol Ďurana.

Rast príplatkov však podľa Iness môže prispieť aj k zhoršeniu pružnosti trhu práce. Ak by navrhované zmeny prijal parlament definitívne, znamenalo by to posun Slovenska v rebríčku Indexu pružnosti zamestnávania. Slovensko by sa tak z aktuálneho 26. miesta dostalo až na 36. miesto. Tento index je posudzovaný na základe údajov Svetovej banky a zahŕňa 41 krajín v rámci Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). „Nízka pružnosť zamestnávania znamená, že na trhu vzniknú dve skupiny zamestnancov. Jednou sú tí, ktorí sú vo veľkých, obzvlášť výrobných firmách s vyššími mzdami, ktorým Zákonník práce zvyšuje ochranu. Druhou skupinou sú študenti, nízkokvalifikovaní ľudia alebo matky, ktorí nemajú tieto výhody veľkých podnikov. Pre nich bude vznikať menej pracovných miest, alebo miesta s nižšími mzdami,“ predpokladá Ďurana. Zamestnávatelia tiež môžu byť menej ochotní prijímať nízkokvalifikovaných ľudí.