Poskytovanie zdrojov na sociálne podniky by malo byť transparentné

0 121

Bratislava 13. marca  – Štát by mal pri poskytovaní zdrojov na vznik sociálnych podnikov prihliadať najmä na transparentnosť. Presvedčení sú o tom odborníci, podľa ktorých by sociálne podniky mohli mať význam, ak budú naozaj zamestnávať dostatočný počet napríklad dlhodobo nezamestnaných ľudí.

Rezort práce plánuje vynaložiť vyše 100 miliónov eur na podporu vzniku sociálnych podnikov. Vláda vyčlenila zdroje vďaka prijatiu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov, taktiež budú podporované aj z eurofondov. Jednou formou pomoci bude prideľovanie financií cez štátny investičný holding, taktiež sú zdroje vyčlenené aj na granty, ktoré budú môcť podniky získať cez dopytovo orientované výzvy.

Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana upozornil, že zdroje financovania sú vždy len jeden z problémov, ktorému čelia podnikatelia. „Úspešný podnikateľ musí byť dobrým manažérom a musí mať osobitý podnikateľský plán, veriť mu, pracovať nadčasy a víkendy, aby jeho zámer bol úspešný. Štát dokáže zabezpečiť zdroje, avšak dobrý nápad a šikovného manažéra nie. Hoci sa sem-tam nájdu príklady šikovných manažérov v územnej správe, nie je to pravidlom a mnohé mestské či obecné podniky sú skôr známkou neefektivity,“ konštatuje Ďurana.

Taktiež vidí aj ďalšie riziká pri sociálnych podnikoch. „Rizikom sociálnych podnikov je tiež skutočnosť, že ich zámer, napríklad spracovanie dreva, môže vďaka podpore štátnych dotácií vytlačiť z trhu existujúce podniky. Výsledný vplyv je preto otázny,“ tvrdí Ďurana. Rezort práce však uviedol, že pri prideľovaní financií má byť prihliadané aj na udržateľnosť podnikateľských projektov, ktoré by potom mohli vykonávať svoju činnosť vo zvýhodnenom prostredí. Toto zvýhodnenie by malo mať legislatívnu podobu v zákone o sociálnom podnikaní, na ktorom ministerstvo pracuje. Účinný by mal byť od budúceho roka. Finančné nástroje na podporu vzniku podnikov by však mali byť spustené už v priebehu prvého polroka tohto roka.

Cieľom vlády je podporiť najmä také podniky, ktoré sa budú snažiť zameriavať na znovuzískanie pracovných a sociálnych návykov u dlhodobo nezamestnaných tak, aby si potom ľahšie našli prácu. „Za lepší spôsob znižovania dlhodobej nezamestnanosti považujeme znižovanie prekážok tvorbe pracovných miest, ktoré vytvára súčasná legislatíva. Týka sa to odvodového zaťaženia, zložitej administratívy či neopodstatnených regulácií trhu práce,“ doplnil Ďurana.

Podľa Inštitútu zamestnanosti (IZ) by sociálne podniky mohli splniť svoj účel, ale závisieť to bude od toho, koľko budú zamestnávať ľudí. „Mali by to byť podniky, ktoré by si mohol zakladať hocikto, len nie samospráva, a to z toho dôvodu, že starosta by nemal mať dosah na odmenu desiatok percent svojich voličov,“ myslí si riaditeľ IZ Michal Páleník. Inštitút dlhodobo navrhuje riešiť nezamestnanosť prostredníctvom inkluzívneho zamestnávania.

Navrhovali sme, ako by mali byť sociálne podniky riešené, lebo kontrolovať oprávnené výdavky pri desaťtisícoch sociálnych podnikoch je nereálne. Každý by si mohol založiť inkluzívny podnik, ale musel by splniť určité podmienky,“ priblížil Páleník. Okrem podmienky, ktorá by sa týkala nákladov, by tri štvrtiny zamestnancov v takomto podniku mali byť z určitej cieľovej skupiny, teda dlhodobo nezamestnaní, bezdomovci alebo napríklad aj bývalí väzni.