Hoci sú ženy dlhodobo vzdelanejšie ako muži, zarábajú podstatne menej

0 391
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Bratislava 9. marca (TASR) – Ženy na Slovensku sú dlhodobo vzdelanejšie než muži, no zarábajú takmer o pätinu menej. Aktuálnym tempom ich dobehnú asi až za štvrťstoročie. Pri uplatnení sa na trhu práce sa muži dokonca ženám vzďaľujú a náskok v podiele zamestnaných za posledné obdobie mierne zväčšili. Uviedol to hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto, vychádzajúc z rodovej štatistiky porovnávajúcej postavenie mužov a žien v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zárobkov a zdravia.
Za kritérium v oblasti vzdelania si Eurostat zvolil podiel populácie s dosiahnutým vysokoškolským (VŠ) vzdelaním. Vo všeobecnosti mladá generácia žien (do veku 34 rokov) je vzdelanejšia než muži, podiel mladých žien s VŠ vzdelaním je o 8 percentuálnych bodov vyšší než u mladých mužov. Na Slovensku vo vekovej skupine 25 až 34 rokov má VŠ vzdelanie asi 30 % populácie, čo je inak hlboko pod cieľom stratégie 2020, ktorý je 40 %, no len 24 % mužov a až 36 % žien. Podobná situácia je vo všetkých členských štátoch únie, pričom veľké rozdiely sú v baltických a severských štátoch, malé rozdiely sú v Rakúsku a Nemecku. Jediný štát, v ktorom je tento pomer v prospech mužov, je Švajčiarsko. Na Slovensku sú ženy vzdelanejšie aj ak sa zoberie veková kategória od 25 do 64 rokov, dodal Barto.

Aj najnovšia štúdia OECD o rodových rozdieloch vo vzdelávaní, ktorá vychádza z meraní PISA 2012, a tak sa týka najmladšej generácie, poukazuje na lepšie výsledky dievčat, ktoré trávia viac času s domácimi úlohami a čítaním pre radosť. Problémom dievčat je menšia sebadôvera, najmä pri riešení matematických a vedeckých úloh. Z toho potom vyplýva, že menej dievčat pokračuje v štúdiu odborov ako inžinierstvo, matematika či informačné technológie. Tieto rozdiely sú však takmer zanedbateľné v tých štátoch a ekonomikách, ktoré mali najlepšie výsledky v testoch PISA – Singapur, Hongkong, Šanghaj či Taiwan. To ukazuje, že sústredené úsilie dáva možnosť rozvinúť dievčatám ich plný potenciál napriek zažitým predstavám.

Horšia situácia je paradoxne v oblasti zamestnanosti. Všeobecne panuje názor, že vyššie vzdelanie napomáha uplatneniu sa na trhu práce. Ak sa však vezme rodová štatistika, tento záver neplatí. V únii je priemerná miera zamestnanosti vo vekovej kategórii 15 až 64 rokov vyše 64 %, no podiel zamestnaných mužov je takmer o 11 percentuálnych bodov vyšší než žien. Dôvodom je nižšia účasť žien na trhu práce pre rôzne príčiny, predovšetkým však pre starostlivosť o potomstvo, ktorá je stále podstatne viac na pleciach žien, hoci zákony umožňujú, aby sa na tejto starostlivosti rovnako mohli zúčastňovať aj muži. Samozrejme pretrvávajú isté rodové tradície, najmä v konzervatívnejších južných štátoch ako Malta, Grécko, Taliansko, kde ženy často ostávajú v domácnosti. Na druhej strane sú severské štáty, v ktorých rozdiely v zamestnanosti nie sú také výrazné. V týchto štátoch však vzdelanostná úroveň žien najviac prevyšuje mužov. V Európskej únii sa však rozdiely v zamestnanosti za posledných 10 rokov znížili zhruba o tri percentuálne body.

„Na Slovensku máme priemernú zamestnanosť len 60 %, no podiel zamestnaných žien je o 13 percentuálnych bodov nižší než mužov a tento rozdiel má od roku 2004 tendenciu zväčšovať sa, keďže vtedy bol len 12,3 percentuálneho bodu,“ tvrdí Barto.

Rozdiely v platoch sú ďalším paradoxom, pretože vyššie vzdelanie by malo prinášať vo všeobecnosti vyššie platy. Jedno z vysvetlení je, že ženy s vysokoškolským vzdelaním pracujú v horšie platených pozíciách. Typickým príkladom je ošetrovateľstvo, ktoré je na Slovensku najhoršie odmeňovanou profesiou. Rozdiely v platoch mužov a žien sú v celej únii a dosahujú v priemere 16,4 %. Toto číslo sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líši, na Malte a v Slovinsku je rozdiel do 5 %, kým v Rakúsku, ČR, Nemecku či Estónsku je viac než 20 %. Na Slovensku je rozdiel takmer 20 %. Vo všeobecnosti rozdiely u mladých zamestnancov do 25 rokov sú nižšie než u starších. Najväčšie rozdiely v platoch sú v dobre platenom finančnom sektore a informačných technológiách, ale aj v priemysle. Platové rozdiely sa v EÚ i na Slovensku darí veľmi pomaly znižovať, na Slovensku daným tempom by malo dôjsť k úplnému vyrovnaniu platov mužov a žien zhruba za 25 rokov.

Rozdiely v platoch a zamestnanosti sa prejavujú aj v rozdieloch v dôchodkoch a následne i v miere ohrozenia chudobou. V únii je ohrozených peňažnou chudobou 11,4 % mužov nad 65 rokov a 15,6 % žien, na Slovensku je to len 3,3 % mužov a 7,6 % žien.

Práve vyšší podiel žien vo veku nad 65 rokov ohrozených chudobou môže byť v budúcnosti problém, pretože ženy majú šancu prežiť v dôchodku približne o 4,4 roka viac než muži. Nižšie platy počas aktívneho života vyústia do nižších dôchodkov často osamelých žien. V budúcnosti sa bude tento problém zväčšovať, pretože bude rásť populácia v dôchodkovom veku. Z tohto dôvodu je tlak na zrovnoprávnenie platov aj bojom o lepšiu starobu senioriek, uzavrel hlavný stratég Sberbank.

 

Zdroj: TASR

Foto: TASR/AP