ESĽP: Zamestnávateľ môže sledovať elektronickú komunikáciu zamestnanca

0 559
Ilustračné foto. Archív TASR
BRATISLAVA – Zamestnávateľ si môže overiť, či si jeho zamestnanci plnia pracovné povinnosti tým, že vstúpi do ich pracovných účtov v počítači. Za primerané to vo svojom rozsudku označil Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu.
Štrasburský súd rozhodoval v prípade Bărbulescu proti Rumunsku. Sťažovateľom bol v tomto prípade zamestnanec v súkromnej obchodnej spoločnosti. Na žiadosť zamestnávateľa si vytvoril konto na serveri Yahoo Messenger za účelom odpovedania na otázky klientov, informovala hovorkyňa spravodlivosti Alexandra Donevová.

V roku 2007 zamestnávateľ zamestnancovi oznámil, že po istý čas monitoroval jeho komunikáciu na tomto konte, a že zo záznamov je zrejmé, že využíval internet na súkromné účely – komunikáciu s bratom a so snúbenicou o osobných záležitostiach.

Na základe toho s ním ukončil pracovnoprávny vzťah z dôvodu porušenia interných predpisov spoločnosti, ktoré zakazovali využívať majetok spoločnosti na súkromné účely. Sťažovateľ sa obrátil na rumunské súdy, avšak neuspel.

„ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že nepovažuje za neprimerané, že si zamestnávateľ chcel overiť, či zamestnanci počas pracovného času plnia svoje pracovné povinnosti, a že zamestnávateľ vstúpil do účtu sťažovateľa v domnienke, že tento obsahuje komunikáciu týkajúcu sa klientov,“ priblížila rozsudok Donevová.

Štrasburský súd dospel tiež k záveru, že rumunské súdy pri posudzovaní veci dodržali spravodlivú rovnováhu medzi právom sťažovateľa na ochranu súkromia a korešpondencie a záujmami jeho zamestnávateľa.

Prepis tejto komunikácie bol pred nimi využitý iba v rozsahu nevyhnutnom na preukázanie, že využíval firemný počítač počas pracovného času na súkromné účely. Identita ľudí, s ktorými komunikoval, nebola sprístupnená. Zamestnávateľ monitoroval len Yahoo Messenger konto, nie iný obsah sťažovateľovho počítača.

Zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková upozornila na to, že hoci sú rozsudky európskeho súdu záväzné len pre strany sporu, interpretuje v nich jednotlivé články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý je súčasťou aj nášho právneho poriadku.

„Spôsob, akým v danom rozsudku európsky súd interpretoval článok 8 Dohovoru, je záväzný aj pre analogické situácie v iných štátoch po tom, ako nadobudne právoplatnosť,“ vysvetlila Pirošíková. V tomto prípade ide o rozsudok sedemčlennej komory európskeho súdu, ktorý zatiaľ nie je právoplatný.