Dnes je Deň daňovej slobody, Slováci začínajú pracovať sami na seba

0 528
Ilustračné foto. TASR - Henrich Mišovič

BRATISLAVA – Slováci oddnes prestávajú pracovať pre štát a začínajú zarábať na seba a svoje rodiny. Deň daňovej slobody, ktorý vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike, totiž pripadá podľa analýzy Nadácie F. A. Hayeka a Združenia daňových poplatníkov Slovenska v tomto roku práve na 2. júna.

Hoci vlani vyšiel Deň daňovej slobody na 4. júna, tento rok vláde pomohli sviatky a priestupný rok. „Tento rok bolo o jeden pracovný deň viac a zároveň sviatky pripadli na víkendy, čo vláde pomohlo a opticky zlepšilo Deň daňovej slobody ako keby o dva pracovné dni. Avšak miera prerozdelenia sa v ekonomike zvýšila zo 105 na 106 pracovných dní,“ priblížil riaditeľ nadácie Matúš Pošvanc na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

To znamená, že zatiaľ čo minulý rok bol podiel veľkosti verejného sektora na hrubom domácom produkte (HDP) na úrovni 41,8 %, tento rok je to 42,12 %. „Na štát prestávame pracovať dnes približne o 10. hodine a 30. minúte a od tohto časového momentu obyvatelia Slovenska ako keby začínajú pracovať sami pre seba,“ upozornil Pošvanc.

Pod tohtoročné zhoršenie miery prerozdeľovania sa podpísalo viacero faktorov. „Bol to hlavne rast konsolidovaných výdavkov verejnej správy, ktoré medziročne rástli o 5,03 % a rast HDP na tento rok sme podľa prognózy Inštitútu finančnej politiky odhadli na 3,2 %, tým pádom vyššie rástli konsolidované výdavky verejnej správy ako HDP Slovenska,“ zdôvodnil analytik nadácie Martin Lindák.

K tomuto vývoju prispeli nové výdavky v rámci Fondu na podporu umenia alebo výdavky zdravotníckych zariadení. Zvýšili sa tiež výdavky obcí a vyšších územných celkov či náklady na verejné zdravotné poistenie.

Ako riziko vníma nadácia aj konsolidačné opatrenia vlády v oblasti verejných financií. „Doteraz si žiadna vláda nevytvárala rezervy na horšie časy v budúcnosti napriek tomu, že sme tu mali krízu a mali sme tu aj vysoký rast HDP. Čo ešte môžeme vnímať ako ohrozenie je, že v konečnom dôsledku bude vyšší deficit verejnej správy, ako je plánovaný,“ doplnil Lindák.

Priemernému zamestnancovi sa ujde tento rok menej ako vlani, z celkovej ceny svojej práce si nechá iba 47,98 %. Z jedného eura vyprodukovanej práce mu tak zostane necelých 48 centov. Minulý rok to bolo 48,3 %. Za hlavnú príčinu tohto vývoja považujú analytici to, že Slováci míňajú viac, a teda platia viac na spotrebných daniach.

Ministerstvo financií (MF) SR v reakcii uviedlo, že má dlhodobo výhrady voči rozdielnym metodikám výpočtu Dňa daňovej slobody, ktoré skresľujú skutočné daňovo-odvodové zaťaženie v jednotlivých krajinách.

„Podľa MF SR by prepočty nemali započítavať napríklad výdavky štátu, ktoré v konečnom dôsledku skončia ako príjem iného verejného rozpočtu, napríklad pri platení sociálnych odvodov za poistencov štátu. Alebo výdavky, ktoré sú hradené z prostriedkov Európskej únie – tie tiež nezaťažujú našich občanov,“ vysvetlil tlačový odbor rezortu.

Ako upozornil, podľa výpočtu aj zvyšovanie úspešnosti výberu daní na úkor tých, ktorí sa im vyhýbajú, prispieva k spravodlivému daňovému systému, ale posúva Deň daňovej slobody na neskorší termín. „Ak by sme brali do úvahy všetky uvedené fakty, Deň daňovej slobody by už bol za nami,“ uzavrelo ministerstvo.