Digitálne zručnosti sa požadujú už aj v manuálnych profesiách

0 422
Verejné obchodovanie na webe v priamom prenose - EKS (elektronické trhovisko). Na snímke webstránka projektu. TASR - Michal Svítok
Bratislava – Za posledných 10 rokov sa požiadavky na digitálne zručnosti preniesli aj do manuálnych profesií. Schopnosť takýchto pracovníkov prispôsobiť sa informačným technológiám výrazne vzrástla. Vyplýva to z najnovšej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) realizovanej s podporou internetového portálu Profesia.sk a spoločnosti Accenture. Štúdia E-skills a trh práce na Slovensku sleduje vývoj v rokoch 2005 až 2015.

Analytik IVO a spoluautor štúdie Marián Velšic poukázal na to, že pred 10 rokmi vedeli manuálni pracovníci využívať nanajvýš mobilný telefón na komunikáciu a len veľmi málo z nich dokázalo pracovať s počítačom aspoň na bežnej úrovni. „Došlo k pozitívnemu vývojovému trendu, že digitálna gramotnosť alebo schopnosť pracovať s informačnými technológiami u nich postupne rástla a dostala sa zhruba na takú úroveň, aká bola pred 10 rokmi u duševne pracujúcich,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

Problémom sú podľa Velšica nezamestnaní, ktorých digitálna gramotnosť rástla v tomto období oveľa pomalšie. „Niekedy okolo roku 2009 začala stagnovať a je rovnaká až doposiaľ. V porovnaní s priemerom celej populácie je hlboko podpriemerná. Títo ľudia sa stretávajú s veľkými problémami so svojimi IT zručnosťami,“konštatoval.

Výskum ukázal, že väčšine duševne pracujúcich ľudí, podnikateľov a živnostníkov, konkrétne 80 až 90 %, nespôsobuje veľké ťažkosti prispôsobiť sa požiadavkám na digitálne zručnosti v zamestnaní. Iné je to v prípade manuálnych pracovníkov. Za posledných 10 rokov však stúpol podiel takto zarábajúcich ľudí, ktorí sa učia pracovať s informačnými technológiami ľahko, z 29 na 61 %. Ešte horšie sú na tom nezamestnaní, spomedzi ktorých až 60 % deklaruje, že sa IT vôbec neučia zvládať alebo im to ide veľmi ťažko.

Zo štúdie tiež vyplýva, že každý piaty kvalifikovaný manuálny pracovník je nútený zvládať prácu s počítačom a aplikáciami s bežnými kancelárskymi funkciami. Ešte väčší tlak na tieto schopnosti potvrdzujú prevádzkoví a obsluhujúci pracovníci v obchode a službách, kde by mal vedieť pracovať s informačnými technológiami aspoň na bežnej úrovni každý druhý človek.

Manuálne pracujúci podľa Velšica nezvládajú nielen sofistikovanejšie druhy zručností, ale aj bežné veci, ktoré sú pre iných rutinou. Napríklad 66 % z nich má problém s inštalovaním aplikácií a zariadení či nastavovaním funkcií, podobne nevedia sťahovať a nahrávať súbory na internete. Viac ako polovica týchto ľudí nedokáže pracovať s bežnými kancelárskymi aplikáciami alebo s USB kľúčmi. Ľudia bez práce dokonca uvádzajú aj ťažkosti s ovládaním počítača, posielaním e-mailov či používaním sociálnych sietí.

Výskum zároveň odhalil, že mladí ľudia vo veku 18 až 26 rokov, ktorí absolvovali informatiku na základnej a strednej škole, sú dosť kritickí voči tomu, čo sa naučili. Iba desatina sa naučila všetko, čo potrebovala vedieť pre svoje zamestnanie. „Naopak, viac ako polovica tvrdí, že sa naučila len základy a ostatné sa musela doučiť iným spôsobom,“ priblížil analytik. Až 57 % mladých ľudí chýbajú zo školy zručnosti z programovania a kreatívnych činností.