Cudzie jazyky nie sú silnou stránkou slovenských zamestnancov

0 316
TASR

Prílev zahraničných firiem na Slovensko ponúka pracovné príležitosti pre našincov. Potrebné je však ovládanie minimálne jedného cudzieho jazyka. Práve táto zručnosť však Slovákom často chýba. Prieskum spoločnosti Grafton Slovakia odhalil, že takmer polovica uchádzačov o prácu totiž vie po anglicky na úrovni začiatočníka.

Všade na Slovensku je už potrebná pokročilá úroveň anglického jazyka, ani ten však nemusí postačovať. „V Bratislave je požadovaná znalosť minimálne jedného cudzieho jazyka, ideálne však dvoch. Najčastejšie ide o kombináciu s nemčinou, francúzštinou, taliančinou, španielčinou, ruštinou, ale nájdu sa aj exotické jazyky,“ priblížila Jitka Součková zo spoločnosti Grafton Slovakia. Po anglickom jazyku je však najžiadanejší nemecký jazyk, a to vo všetkých regiónoch. „Dopyt je po nej veľký, ale, žiaľ, ponuka už nižšia,“ hovorí Součková.

Porozumieť dlhšej reči, čítať faktické texty, vyjadrovať sa plynulo a spontánne, pružne a aj v profesionálnej rovine v anglickom jazyku však dokáže len 25 % slovenských uchádzačov o prácu, ktorí spadajú pod jazykovú úroveň C1 a C2. Najčastejšie ovládajú ľudia angličtinu na úrovni A2 (35 %), nasleduje kategória B2 s 19 %.

Zamestnancami, ktorí majú najlepšie jazykové schopnosti, sa môžu pýšiť firmy ako Amazon, Eset, AT&T, či Henkel, no tiež vývojové centrá zahraničných firiem. V ovládaní cudzieho jazyka sú na tom najlepšie pracovníci z finančného sektora, nasledovaní IT oblasťou. Jazykové schopnosti sa podľa Součkovej napríklad pri jednoduchých administratívnych pozíciách. „Tu je však paradoxne najväčší problém nájsť zamestnancov,“ dopĺňa Součková.

Len dosiahnutá úroveň jazykov však uchádzačom o prácu nepostačuje. „Znalosti cudzích jazykov pri uchádzačoch o prácu záležia od seniority kandidátov, absolventi majú však horšiu úroveň, ako ľudia s praxou, ktorí s jazykom pracujú každý deň,“ dodáva Součková. Najzdatnejší v jazykových schopnostiach sú najmä absolventi humanitných odborov, tlmočníctva a prekladateľstva, no vysokú úroveň ovládania cudzieho jazyka majú aj kandidáti z univerzít s technickým zameraním z Bratislavy, Košíc a zo Žiliny.

Firmy však majú záujem svojich zamestnancov vzdelávať a sú ochotné im jazykové kurzy preplácať. „Ak má kandidát vysoké technické či IT znalosti, ale zaostáva v cudzom jazyku, firma mu ochotne preplatí jazykový kurz, len aby si ho udržala,“ potvrdzuje Součková s tým, že Slováci sú jazykovo výrazne menej zdatní, no technicky sú rovnako šikovní ako ich zahraniční kolegovia.