Analýza ukázala, ktoré ženy sa po pôrode vracajú skôr do práce

0 296
Ilustračná snímka, TASR/Štefan Puškáš

Vyšší príjem, lepšie vzdelanie a dlhšia prax. To sú faktory, ktoré majú vplyv na to, že sa ženy vracajú do práce počas alebo krátko po skončení rodičovskej dovolenky. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) na Ministerstve financií SR, ktorý sa pozrel na to, čo všetko ovplyvňuje návrat matiek do práce a tiež či existuje diskriminácia žien pri hľadaní práce.

Vyšší pracovný príjem, vyššie vzdelanie a dlhšia prax podľa analytikov zvyšujú pravdepodobnosť, že sa žena zamestná počas rodičovskej dovolenky alebo krátko po jej skončení. „Pravdepodobnosť zamestnania týchto matiek počas rodičovskej dovolenky je vyššia o 10 až 50 percentuálnych bodov oproti matkám, ktoré pred pôrodom nepracovali alebo mali nízky príjem,“ vyčíslili. Približne polovica matiek sa podľa IFP zamestnala v sledovanom období počas rodičovskej dovolenky alebo do jedného roka od jej skončenia.

Matky, ktoré mali pred pôrodom v zamestnaní vyšší príjem, trávia podľa analytikov na rodičovskej dovolenke v priemere menej ako 16 mesiacov. „V prípade matiek bez práce alebo s nízkym príjmom je to 25 mesiacov. Zároveň až pre polovicu matiek z tejto skupiny dosahuje dĺžka rodičovskej dovolenky dobu 30 a viac mesiacov,“ priblížili. Z celkového počtu žien – matiek zostáva dlhšie ako 26 mesiacov na rodičovskej dovolenke polovica.

Osamelé matky a matky s dvojičkami alebo s trojičkami majú podľa analytikov nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce. „Oba faktory predstavujú objektívne prekážky pre zamestnanie. S tým môže súvisieť aj nedostatok kapacít dostupnej starostlivosti o dieťa, teda jaslí či škôlok,“ opísali. Naopak, možnosť pomoci starých rodičov pri výchove dieťaťa ako náhrada formálnej starostlivosti vplýva podľa nich pozitívne na návrat matky do práce.

IFP zároveň zisťoval formou experimentu, či existuje diskriminácia na základe pohlavia v procese prijímania zamestnancov. V rámci experimentu vytvoril 40 fiktívnych identít uchádzačov o zamestnanie, ktoré poslal zamestnávateľom ako žiadosti o prácu. „Životopisy jednotlivých uchádzačov o rovnakú pozíciu sa líšili iba pohlavím uchádzača. Všetko ostatné bolo pre obe skupiny rovnaké, teda vzdelanie, predchádzajúce pracovné skúsenosti, ostatné zručnosti a záujmy,“ vysvetlili analytici.

Experiment podľa nich nepreukázal, že by existovala systematická diskriminácia zo strany zamestnávateľov na základe pohlavia. „Zatiaľ čo celková miera pozvaní na pohovor bola v 31,6 % prípadoch, keď išlo o mužského uchádzača o prácu, ženy boli pozvané na osobný pohovor v 28,7 % prípadov. Aj keď boli muži pozývaní na pohovor vo väčšej miere, tento rozdiel nie je štatisticky významný,“ konštatovali analytici z IFP.

Podobné výsledky boli podľa nich pri pozvaniach na pohovor v prípade špecifických vekových skupín – 31-ročných a 34-ročných žien vracajúcich sa po rodičovskej dovolenke na trh práce.

Miera diskriminácie však môže podľa IFP závisieť od typu povolania. Uchádzači sa hlásili o prácu v rámci štyroch rôznych typoch povolaní. „Výsledky preukázali diskrimináciu v prípade povolania operátor výroby. Ženy mali v tomto prípade o 20 % nižšiu pravdepodobnosť toho, že by boli pozvané na pohovor v porovnaní s mužmi,“ vyčíslili analytici.