ANALÝZA: Pomalý rast odpočítateľných položiek zvyšuje daňové zaťaženie

0 488
Ilustračné foto.

Bratislava (TASR) – Pomalý rast odpočítateľných položiek zvyšuje zdaňovanie príjmov tzv. tichým spôsobom. Takéto zdanenie pritom ovplyvnilo daňové zaťaženie ľudí vo všetkých príjmových kategóriách. Najvyšší vplyv je pritom možné sledovať pri nízkych príjmoch. Konštatujú to analytici Kancelárie rady pre rozpočtovú zodpovednosť v najnovšom čísle odborného bankového časopisu Biatec, ktorý vydáva Národná banka Slovenska.

Daň z príjmov spolu so sociálnymi a zdravotnými odvodmi tvoria najvýznamnejšiu časť príjmov rozpočtu verejnej správy. Na ich výnos podľa analytikov okrem aktuálneho vývoja v ekonomike vplývajú aj zmeny v daňovo-odvodovom systéme, ktorý následne ovplyvňuje daňové zaťaženie domácností. „Legislatívne nastavenie daňového systému môže obsahovať prvky, ktoré automaticky menia efektívne daňové zaťaženie, a to aj pri absencii priamych legislatívnych zmien,“ upozornili analytici.

V daňovom systéme na Slovensku zohrávajú dôležitú úlohu odpočítateľné položky. Ich výška je viazaná na životné minimum. „To ale v posledných rokoch rastie pomalšie ako nominálne mzdy, čím systematicky dochádza k efektu tichého zdaňovania. Navyše ich pomalý rast pri súčasnom rýchlom zvyšovaní minimálnej mzdy viedol k postupnému znižovaniu výšky zamestnaneckej prémie osôb s nízkym príjmom až sa v roku 2015 dostala na nulu,“ tvrdia analytici. Od roku 2016 prispieva k tichému zdaňovaniu aj odvodová odpočítateľná položka pre zdravotné odvody, ktorá bola stanovená pevnou sumou. Ako príklad analytici uviedli jednotlivca, ktorému stúpla mzda z 858 eur v roku 2014 na 883 eur v roku 2015. „V roku 2014 mesačne platil daň z príjmov vo výške 81 eur. Ak by odpočítateľná položka rástla tak ako jeho mzda, v nasledujúcom roku by zaplatil daň z príjmov 83,30 eura. V skutočnosti sa nezdaniteľná časť nemenila a jeho daň z príjmov dosiahla až 85 eur. Prostredníctvom tichého zdanenia zaplatil o 1,70 eura mesačne viac,“ vyčíslili analytici.

Tí sa pozreli aj na vývoj skutočných hodnôt životného minima od roku 2008 v porovnaní s hypotetickou situáciou, keby sa efekt tichého zdanenia neprejavil, teda životné minimum by rástlo tempom ako mzda bežného človeka. „Zdaniteľné príjmy rastú rýchlejšie ako životné minimum, s výnimkou rokov 2009, 2010 a 2013, v dôsledku čoho rastie efektívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb,“ konštatujú analytici.

Tiché zdanenie pritom ovplyvnilo daňové zaťaženie osôb vo všetkých príjmových kategóriách. „Najvyšší vplyv vo výške 2,3 percentuálneho bodu (p. b.) sledujeme pri nízkom príjme. Dôvodom je, že rovnaká zmena v odvedenej dani spôsobí pri nižších príjmoch vyšší nárast efektívneho daňového zaťaženia,“ tvrdia analytici. K poklesu daňového zaťaženia podľa nich prišlo v rokoch 2009 a 2010, keď odpočítateľné položky rástli rýchlejšie ako mediánová mzda.

Roztvorené nožnice spôsobené zaostávaním rastu odpočítateľných položiek za rastom príjmov sa prejavia podľa analytikov aj v rokoch 2017 až 2019. „Oproti roku 2016 sa predpokladá nárast efektívneho zaťaženia daňou z príjmov fyzických osôb o 0,5 p. b. z dôvodu tichého zdanenia,“ očakávajú analytici.