ANALYTIČKA: Slovensko by nemalo byť len lacnou montážnou dielňou

0 829
Ilustračné foto, TASR/Pavol Ďurčo

Bratislava – Slovensko by nemalo byť len lacnou montážnou dielňou, ale malo by sa posúvať k inováciám a novým technológiám v priemysle. Upozornila na to analytička Poštovej banky Jana Glasová, podľa ktorej by sa to prejavilo vo vyššom raste ekonomiky a lepšej situácii na trhu práce.

Inteligentný priemysel by mal prechádzať naprieč všetkými priemyselnými odvetviami a ide v podstate o to, že priemyselníci na Slovensku by mali v čo najväčšej miere využívať najmodernejšie poznatky z oblasti vedy, výskumu, informačných technológií, inovácií či robotiky,“ vysvetlila Glasová.

Zavádzanie nových technológií a investovanie prostriedkov do výskumu a inovácií označila za najlepšiu cestu, ako zvyšovať konkurencieschopnosť slovenských výrobkov na zahraničných trhoch. Vývoj v Európe a vo svete sa totiž uberá práve týmto smerom a Slovensko by podľa nej nemalo zaostávať.

Cieľom rozvoja priemyslu u nás by nemalo byť len zostať lacnou montážnou dielňou, ale posúvať sa stále viac k priemyslu, ktorý bude založený na inováciách a nových technológiách. To bude mať v konečnom dôsledku prospech nielen pre slovenských priemyselníkov, ale aj pre celú slovenskú ekonomiku, pretaví sa do vyššieho rastu hrubého domáceho produktu (HDP) a zlepšovania situácie na trhu práce,“ zdôraznila Glasová.

Riziko vidí v nedostatku financií, pretože investície do nových technológií a výskumu si vyžadujú nemalé peňažné prostriedky. Preto bude podľa analytičky veľa závisieť aj od toho, či budú mať slovenské podniky dostatok peňazí a či bude možné získať dotácie zo štátneho rozpočtu a z európskych fondov.

Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová poukázala na to, že prepájanie moderných IT technológií s priemyslom môže zvýšiť efektivitu výroby a priniesť ďalšie výhody vďaka zjednodušeniu a napojeniu procesov. „Na druhej strane, niektoré pracovné miesta sa môžu ukázať ako prebytočné, keď sa priemysel viac prepojí s novými technológiami, takže by bolo vhodné zabezpečiť preškolenie a pomôcť v ďalšom uplatnení pracovníkov, aby nezostali bez práce,“ uviedla pre TASR.

Dodala však, že pri efektívnejšej výrobe budú mať pracovníci viac času na iné veci, napríklad sa budú môcť zamerať na strategické a koncepčné aktivity či služby.

Celkové výdavky na výskum a vývoj na Slovensku sú podľa Muchovej pomerne nízke, v roku 2014 na ne štát vyčlenil len 0,89 % HDP.