Analytici navrhujú opatrenia na úsporu 160 mil. € v sociálnej oblasti

0 286

Bratislava – Zvýšiť zamestnanosť a znížiť podiel obyvateľstva ohrozeného chudobou je cieľom opatrení, ktoré navrhuje Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií (MF) SR v rámci prehodnotenia ďalšej oblasti. Jeho analytici sa aktuálne pozreli na výdavky na politiky trhu práce a sociálne politiky v objeme 3,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.

Záverečnú správu, na ktorej spolupracovali s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, zverejnili dnes. Samotná revízia navrhuje opatrenia, ktoré zvyšujú príjmy o 49 miliónov eur. Nad rámec revízie predkladá ÚHP na diskusiu úsporné opatrenia vo výške 160 miliónov eur alebo 0,2 % HDP ročne.

„Väčšina opatrení znižuje výdavky na rodinnú politiku, ktorá na Slovensku dosahuje miliardu eur a nie je zameraná na adresnú podporu nízkopríjmových domácností. Ušetrené peniaze je zároveň možné použiť na opatrenia zlepšujúce zamestnanosť alebo znižujúce chudobu. Súčasťou balíčka sú aj opatrenia na zlepšenie efektívnosti dôchodkového sporenia,“ priblížil ÚHP.

„MPSVR SR si preštuduje odporúčania Útvaru hodnoty za peniaze, v žiadnom prípade však nebude súhlasiť s opatreniami, ktoré by išli na úkor rodín s deťmi. Rovnako bude tak ako doteraz prihliadať na to, aby sa aktívne opatrenia trhu práce využívali čo najefektívnejšie,“ reagoval na hodnotenie tlačový a komunikačný odbor rezortu práce.

Priestor na úspory existuje podľa analytikov najmä v neadresných rodinných dávkach ako prídavok na dieťa či daňový bonus. Medzi navrhovanými opatreniami je preto napríklad obmedzenie príspevkov na podporu rodiny pri vysokopríjmových domácnostiach, čo umožní efektívnejšie využitie verejných financií a ich prerozdelenie na identifikované priority.

„Ide napríklad o zohľadnenie príjmu pri poberaní daňového bonusu a zníženie veku nároku na daňový bonus a prídavok na dieťa na najviac 18 rokov. Kompenzáciou by mali byť vyššie sociálne štipendiá pre deti z nízkopríjmových rodín tak, aby nedošlo k obmedzeniu prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu,“ vysvetlil ÚHP.

Úsporné opatrenia podľa jeho analytikov vytvárajú priestor na zlepšenie zamestnanosti a zníženie chudoby. Vyššie výdavky je v sociálnej oblasti možné smerovať najmä do oblastí citlivých na starnutie obyvateľstva, do dostupnosti detských jaslí a na ochranu ohrozených rodín. Útvar upozorňuje, že Slovensko je jedna z najrýchlejšie starnúcich krajín EÚ, čo vytvára tlak na budúce výdavky verejných financií.

Revízia identifikuje aj opatrenia zvyšujúce hodnotu v podobe zlepšených ukazovateľov sociálnej inklúzie alebo zamestnanosti, ktoré nevyžadujú dodatočné financie. Ide napríklad o reformu aktívnych opatrení trhu práce, kde by lepšie cielenie výdavkov mohlo podľa ÚHP zvýšiť počet nezamestnaných, ktorí si vďaka pomoci od úradov práce nájdu prácu, potenciálne až takmer o polovicu.

„Revízia preto navrhuje profilovať uchádzačov o zamestnanie na základe ich charakteristík a histórie zamestnaní už pri prvom príchode na úrad práce. Následne bude možné vytvoriť pre každého uchádzača program podpory, ktorý mu čo najlepšie pomôže uplatniť sa na trhu práce,“ navrhujú analytici.

V dôchodkovom sporení by zase mohlo podľa nich zlepšenie zhodnotenia dôchodkových fondov o jeden percentuálny bod zvýšiť dôchodky poberateľov z druhého piliera o 25 %. Upozorňujú, že zhodnotenie fondov v 2. a 3. pilieri patrí k najnižším v rámci OECD, čo je najmä dôsledkom výrazného podielu úspor v konzervatívnejších dlhopisových garantovaných fondoch, ktoré dosahujú nižšie zhodnotenie. Zatiaľ čo nákladovosť fondov 2. piliera je nízka, nákladovosť 3. piliera je napriek dlhodobému poklesu stále viac než dvojnásobná oproti priemeru OECD, pripomínajú.

„Dlho diskutovaným je aj zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov, ktoré by sa malo po prvýkrát zrealizovať v roku 2020 za predchádzajúci rok,“ dodáva vo svojom hodnotení ÚHP.